ROĎINKA ÚŽASNÍCH
ROĎINKA ÚŽASNÍCH
6. ďejstvo: MIKI SA ŇEMÁ KĎE BICIKLOVAŤ
vístup: na scéňe sú ďeťi, mama, ďedo, bicikel a tank
Ferko: Len čo som prestal plaťiť staromláďeňeckú, už mi mama Toma nová, naparila milionársku daň.
Ivan M.: Kebi len ťebe ale aj celému parlamentu.
Miki: ( stále je spravodlivo rozhorčení, ako ujo Robo keď je v opozícii ) A môj najväčší problém je to, že sa nemám kde biciklovať.
Piško: No čo to stále vimíšľaš Jurenko!? To sa už človek aňi ňemôže trochu pobiciklovať v lese!?
Jurenko: Ti si z mojich príkazov aj tak nič ňerobíš Piško. Keď si zakáľal to staré prasa pre premiéra, aňi SMS-ku si mi ňeposlal.
Piško: Ňevolaj ma Piško, potom si ma každí míli s Jankom Psotom!
Janko Psota: ( presvedčivo ) Ja sa môžem na to zvisoka vičúrať, vaše starosťi na moju hlavu! Ja jazďím všaďe aj po lese, bez vážňejšej prekážki na tanku. Nezastavia ma aňi kukuričné a mínové polia Južanskej Konfederácie.
Hedviga M.: Len pomali, pomali Psota, lebo v Štrasburgu poviem, že si ma prešla tankom.
Janko Psota: Hedviga, Hedviga, aňi ja ťi ňeviem prísť na meno aj keď máš také krátke priezvisko.
ďedo Ivan: ( nahlas uvažuje ) Ja bi som hňeď všetki problémi poriešil! Na to mám ale krátke kompetencie aj špagáti. Zavolám Bajaju Jaňíka z Maťice ňech celú našu roďinku vislobodí.
poznámka spoťeného impresária v zákulisí: Koňiec dobrí, všetko dobré!
– KOŇIEC 6-teho ĎEJSTVA –
………………………………………………………………………………………….
PRESTÁVKA
Prestávku v ďivaďielku viplňí tentoraz umelkiňa z Ameriki. Samozrejme, prileťela aj s kapelou, len kvôli nám. Keď sa však dozvedela, že s honorárom sa môže rozlúčiť, bola z toho trochu smutná: