N
a nábreží Dunaja sa koná milá slávnosť. Pri príležitosti výročia parádneho príchodu Starých Maďarov do Karpatskej kotliny, bola pred niekoľkými minútami odhalená socha otca Árpáda. Odhalený Árpád „aťa“ je odetý do slušivého dlhého kaftanu a na hlave má špicatú čiapočku. Presne podľa najstaršej módy.Maďari k nám prišli presne pred 1111 rokmi a myslím, že si už pomaly, na seba začíname zvykať.
Hneď vedľa stojí Ataturk – otec Turkov Mustafa Kemal. Horné Uhorsko síce nebolo súčasťou Tureckej ríše, muselo však platiť za „ochranu“. Turecké vojenské posádky dozerajúce na výber výpalného sa nachádzali aj na území Slovenska. Ak niektorá dedina neodovzdala predpísané množstvo naturálií, vrátane detí, Turci si všetko prišli zobrať sami a s úrokom. Malých detí bolo potom hneď dosť! Rakúskej cisárskej armáde s podporou celej EÚ sa podarilo Turkov z nášho územia dostať až po 150-tich rokoch. Ani sme sa im za to ešte poriadne nepoďakovali! Ataturk v prvej polovici 20. storočia, odel Turkov do čiernych oblekov a bielych košieľ, podľa aktuálnej módy v Paríži a nasmeroval späť do Európy.
Ataturka sme v jeho časoch mohli na verejnosti vidieť iba vo fraku s motýlikom, na podstavci však stojí, ako sa aj patrí v tureckom národnom kroji.
Ďalšia skulptúra v aleji dobyvateľov, znázorňuje Džingischána Temudžina. Mongoli sú dodnes hrdý na to, že ovládali Slovákov a okrem toho ešte takmer celú Európu a Áziu. Džingischánov syn Batu chán, využíval síce našu príslovečnú pohostinnosť 2 roky ale na tretí si povedal dosť a odcválal domov do Charchorínu. Zdá sa, že zo všetkých dobyvateľov, Mongoli boli najslušnejší.
Džingischán stojí na podstavci v chlpatej huni z pravého bronzu a v čiapočke, veľmi podobnej kopulám veží chrámu Vasilija Blaženého v Moskve.
