Demis spjeva v pjaťich jazikoch. Najradšej po anglicki a po talijanski. V tíchto dvoch jazikoch vraj jeho pesňički zňejú najlepšje. Spjevať po slovenski asi zaťjaľ ňeskúšal. Iste to bolo iba preto, že doteraz ňemal svoje pjesňe do slovenčini preložené… Ba aňi na takom superportáli ako Supermusic sa ňenachádza aňi jeden preklad jeho pjesňe.
Môj prjaťeľ vjetor, vráža do ľuďí
Na svitaňí vždi fúka ale ňebuďí
Môj prjaťeľ vjetor, vchádza mi do snov
Bíva so mnou, on bíva tu so mnou
Môj prjaťeľ vjetor, prichádza z juhu
A správu prináša, stále mi druhú
Môj prjaťeľ vjetor, šepká, že ma miluješ
Ja ťeba ťjež, ja ťeba ťjež
Po-čú-vam, hlas, a milé, láskavé, jej slová
Jej sladkí, bozk, a spev, ňjesol, mi nocou
Jej peri, jemné sú, jak zrána, mach s rosou
Oh oh oh ou
Odnes môj, pozdrav, vetrík, láske, len pekňe, späť na juh
Modré je, more, a oči jej, pútajú, mocou
Ďaleko, od sveta, budem žiť, s milou, mojou
Oh oh oh ou
Môj prjateľ vjetor, vráť sa späť na juh
A povedz láske mojej – že čoskoro príďem
Ach, vjetor leť ríchlo a pozdravuj mi ju
Blíži sa ďeň, blíži sa už ďeň
Môj prjaťeľ vjetor, prichádza z juhu
a správu prináša, stále mi druhú
Môj prjaťeľ vjetor, šepká, že ma miluješ
Ja ťeba ťjež, ja ťeba ťjež
Počúvam, hlas, a milé, láskavé, jej slová
Jej sladkí, bozk, a spev, ňjesol, mi nocou
Jej peri, jemné sú, jak zrána, mach s rosou
Oh oh oh ou
Odnes len, pozdrav vetrík, Grécku, a láske, späť na juh
Modré je, more, a oči jej, pútajú, mocou
Ďaleko, od sveta, buďem žiť, s milou, mojou
Oh oh oh ou
La la la… láskou mojou…
La la la… ňjesol nocou…
La la la… bozk s rosou…
demis roussos – my friend the wind
V každej verzii na youtube sú v texte malé rozďjeli. Ňjekďe chíba refrén alebo lalala na konci. V Braťislavskom SND to Demis zaspjeval celé. Krátki text zabudol, až na úplnom konci pesňički.
Na videu z Polska má už Demis o „pár“ rokov viac a tam zabudol slová úplne http://www.youtube.com/watch?v=0UZjZP11WDw&feature=related
V anglickom texte pjesňe My Friend The Wind sú tri tajomné slová. Ňeveďel si s ňimi poradiť aňi počítačoví prekladač z angličťini a gréčťini. Helenimou, Agapimou, Manoulamou. Ak mám ňejakí problém, tak sa vždi zvikňem s dôverou obráťiť na kamaráta Draga Miku. Aňi tentoraz ma ňesklamal. O chvíľku som už mal na stole rozlúšťeňje tejto, pre mňa, záhadi. V anglickom texte sú to vraj naozaj grécke slová. Sú však pospájané a ňje sú napísané po grécki ale iba foneticki. Napr. písmeno „H“ gréčťina vôbec ňepozná. Občas vraj Gréci čosi také ako H aj vislovja ale iba ako „prídich“. Heléňi o ktorích sme sa učili v škole na hoďinách ďejepisu sú vlastňe Eleňi. Hérakleitos je Iraklitos, Hellas je Ellás. Mou (vislov mu) znamená môj, moja, moje. Helenimou bi teda mohlo biť „moje Grécko“ alebo „moji Gréci“. Agapi (Aghapi) je láska a Aghapimou zrejme „moja láska“. Mana je matka, oula na konci bi mohlo znamenať zdrobňeňinu. Manolamou je potom asi „moja mamička“.
Ňevjem či všetci Angličaňia tušja o čom to vlastňe ten Demis spjeva, mi to už vďaka Dragovi vjeme. Keď už teda ňič iné. Ťjeto, pre každého Gréka, iste veľmi milé slovíčka, som ňepoužil. Ňebolo to však z politickích dôvodov. Ja mám Grécko naozaj veľmi rád.
dana winner
__________________________________