Lada – Bohyňa súladu, novej úrody, veselosti ale predovšetkým plodnosti a lásky. Iste preto naši predkovia obetovali Lade kohúta. Lada ich prosby potom samozrejme počúvla, veď inak by sme tu predsa neboli. Medzi Ladou a gréckou Afroditou sa dáva často rovnítko. Najviac modlitieb a piesní, predovšetkým svadobných o Lade sa zachovalo v srbochorvátčine.
K Lade sa napr. utiekali dievčatá keď nemali milého:
„Vyslyš moje prosby Lada
nech zostanem večne mladá.
Každý lásku potrebuje
nech ma Branko pomiluje.
Oj, Lada, oj!“
Ale aj vtedy keď už mali frajera:
„Ten môj Branko trhá ruže
tebe Lada, krásny bože.
Srdcia naše skláňame ti
daj nám pekné zdravé deti.
Oj, Lada, oj!“
Chudák Branko potom veru mal čo robiť aby tých všetkých vymodlených potomkov uživil:
„Zatras Lada svoj mokrý plášť
nech sa spustí úrodný dážď.
Požehnaj našej úrode
nech nie je hlad v našom rode.
Oj, Lada, oj!“
Samodiva – Lesná víla, škodlivá démonická bytosť, taká strašná, zlá a krutá, že sa čuduje aj sama sebe.
Baba Jaga – V slovanskej mytológii je to také dačo ako striga alebo bosorka. Lietať vie aj v železnom mažiari, poháňa sa tak že vesluje tĺčikom. Rada vysedáva pri peci, na drevenej lavici. Na jednej nohe si sedí a tou druhou hompáľa. Je to ľudožrútka, delikatesou pre ňu sú predovšetkým malé, nezbedné deti, najme Janíčkovia a Marienky.
( poznámka: Všetko o bohyni Lade je svätá pravda, mystifikáciou sú iba verše modlitieb a jej schéma. Práve čítam peknú knižku od autorov Nadi Profantovej a Martina Profanta: Encyklopédia slovanských bohov a mýtov. )