Dlhé roki som bol sekretár primátora v meste sloti. Veľa z toho čo sa dialo v kancelárii som odpočul a prekukol. Teraz keď môjho dlhoročného súputňíka ( och, skoro som povedal súdruha ) nahraďil pán Harmanček, podelím sa s vami o toto poznaňie.
Je toho naozaj nekonečne veľa čo mám zaznamenané vo svojich letokruhoch. Celé rozprávaňie som preto rozdelil do kratších kapitol. Keďže to však bude o naozaj víňimočnom človeku, rozhodol som sa namiesto pomenovaňia kapitola, používať radšej víraz „hlava“. Hoďí sa to k nemu lepšie!
Prvá spomienka je už trochu dávnejšieho charakteru. Radšej ako mňa mal môj pán snáď len jeďiného človeka. Je to veľkí slovenskí politik, tiež má takú robustnú skriňovitú postavu ako ja.
Keď raz môj majiteľ s niekím telefonoval (s kím to sa mi už nepodarilo zistiť) povedal: „… a vášmu doživotnému predsedovi Vladkovi želám po operácii skoré zotavenie. Nech sa k nám vráti s lepším srdcom.“
Môj pán je politik, ktorí chce, ako je známe, všetkích prečúrať. Neustále to skúša a trénuje. Jeho rekordní pokus bol však, bohužiaľ vihlásení za neplatní. Mohla ho vraj ovplivňiť víška balkóna. Zobral to ale športovo: „To vôbec nevaďí“ hovoril „pani Bielorusovovú prečúram hockedi, nemusím s ňou aňi súťažiť“.
Povedzme si to ale úprimne milí simpatizanťi! Svojho protikandidáta v komunálnich voľbách predsa len trochu podceňil. Krátko po vihláseňí volebních vísledkov som z jeho očí odpozoroval nemú víčitku: „Prosím vás, kam ste dali rozum Slováci, čo neviďíte že Harmanček je Maďar!“
Bol som to zase len ja, jeho sekretár, kto pánu primátorovi poskitol útechu. Teda konkrétne moja barová skrinka. Pán primátor v ťažkích chvíľach neúnavne siaha hlboko do môjho vnútra abi odťiaľ viťiahol aj poslednú plnú fľašu.
……………………………………..
Pán primátor sa aktívne venuje viacerím športom. Okrem už spomínaného je to ešte, ako som odopočul, aj slovenská hádzaná. Na monitore svojho služobného notebooku v pracovnom čase najradšej sleduje modernú gimnastiku alebo tenis:
video – moderná gimnastika Kristína Šťastná
nasledujúca hlava