HESLÁ Z LEXIKÓNU
Boh – Boha mali pri sebe už aj prví sedliaci v tzv. úrodnom polmesiaci na Blízkom víchoďe, pred desiatkami tisícročí. Sú to predkovia nás Slovákov, Slovanov aj všetkích národov s ktorími sa dokonale premiešali, všetkích Indoeurópanov. Indovia boha volajú „bhaga“, Iránci „baga“ a všade platí, že kto má boha je bohatí.
Stribog – Boh vetra a nebeskej atmosféri. Víchodní Slovaňia ho volajú Striboz, Iránci Stríbaga. Je to stríko boha Perúna, teda jeho Strij. V Poľsku sa raz Stribog nahneval a napršalo celé jazero, dodnes sa volá Stribože.
Za totaliti boli viacerí ľudia, ktorí sa hrali na bohov ale Stribog, ten vetru a dažďu, naozaj rozkazoval.
Živa – Indickí ekvivalent pre Živu sa nazíva Šiva. Bohiňa plodnosti zeme a ochrankiňa, obľúbená najmä u Slovanov v povodí rieki Labe. Polabská ňížina je iste preto v Čechách najúrodnejšia.
„Žijeme len z plodov zeme
tvoje deťi vždi biť chceme.
Veľká matka, praroďička milá
kiež bi si nás všetkích ochráňila.“
Lužickích Srbov, z povodia stredného a dolného toku Labe však Živa pred poňemčeňím nezachráňila. Lužickím Srbom bi pomohla, snáď už iba živá voda.
Svarog: Slovanská verzia indoeurópskeho boha ohňa, slnka, nebeského svetla a tepla. Indovia Svaroga volajú „Svaraj“, „Svarga“ alebo „Indra“, Gréci „Hefajstos“. Bol to aj veľmi šikovní kováč o jeho robote sa dodnes rozprávajú celé legendi. Predovšetkím tie o tom ako ukul pre nás slnko a napr. aj kliešťe.
Naši prastarí otcovia si ho veľmi vážili a všetko možné mu obetovali. Aj svoje ale predovšetkím, životi svojich nepriaťeľov! Na slnko sa prisahalo ešte hlboko v stredoveku.
Všetci naši bohovia pochádzajú vlastne od Svaroga. Jeho potomkovia sú tiež úspešní. Sin Perún, svojho otca, ktorí vládol aj slnku, dokonca zaťieňil.
Svaroga naposledi vikopali vo Veľkom Trnove v Bulharsku, popísaného a nakresleného na rôznich nádobách. Hrnce pochádzajú z 12. storočia, takže je to de facto Svarogov hrob. Naši starí dobrí bohovia však pomali ale iste ožívajú, vstávajú z mŕtvich.
(poznámka: Všetko o slovanskích bohoch je svätá pravda, okrem „starej básňi“ – modlitbi k Žive. Tá je celá vimislená.)
práve čítam:
Ivan Hudec – Báje a mýty starých Slovanov
Naďa a Martin Profant – Encyklopedie slovanských bohú a mýtú
práve pozerám:
film „Stara Baśń – kiedy slońce bylo bogiem“
O Dziwe čo Ziemka ľúbila, boli to slovanskí Rómeo a Júlia. O znameňiach bohov a rôznich ďivoch, bojoch aj zákerních činoch. Pri ohňi sa tam tancuje a spieva a všetko – len láska ňie je z dreva.