V jednej mojej hrubej kňižke s názvom „Ruské pohádky“ je na začiatku predrozprávka ako sa aj, pred ruskími rozprávkami, mislím, patrí.
STRAKATÁ SLIEPOČKA ZNÁŠA VAJÍČKA
(z rušťini preložil Vladislav Stanovský)
V jednej mojej hrubej kňižke s názvom „Ruské pohádky“ je na začiatku predrozprávka ako sa aj, pred ruskími rozprávkami, mislím, patrí.
STRAKATÁ SLIEPOČKA ZNÁŠA VAJÍČKA
(z rušťini preložil Vladislav Stanovský)
Bol raz jeden domček
a za domčekom dvorček
a v tom domčeku izbička
v nej deduško a babička
a na dvorčeku strakatá sliepočka.
A tá sliepočka
znášala vajíčka.
Zniesla sliepočka vajíčko
strakaté, hranaté
špicaté a chlpaté.
Dala vajíčko do košíčka
položila v kuchiňi na lavičku.
Bežala tam miška malá
chvosťíkom si zamávala
vajíčko zhoďila
vajíčko rozbila.
A deduško plakal
a babička nariekala
a plot padal
a dvierka si vrzli
a stĺpik sa zakíval
a piecka smeťi rozfúkala.
Sliepočka povedala:
„Deduško, neplač
babka nenariekaj
plot, nepadaj
dvierka, nevŕzgajte
stĺpik nekívaj sa
a ti piecka, čo je ťi
že tak fúkaš do smeťí?
Veď ja, deduško a babička
znesiem vám inakšie vajíčko.
Nebude strakaté
nebude hranaté
nebude špicaté
nebude chlpaté
bude celé zlaté.
Keď vajíčko spadne
rozprávka vipadne.
.
ČERVENÁ KARKULKA
Zavetril raz vlčko v lese
koláče tu niekto nesie.
To Karkulka maličká
poslala ju mamička.
Dievčatko si venček vije
zviera strašné v hore vije.
Potom ale neleňí
Karkulku hneď dohoňí.
Chvost má až po kolená
Karkulka sa červená.
„Kamže ideš milé dieťa, kam?“
„K babičke sa
ponáhľam.“
„Nebojíš sa aňi slona?“
„Iba vlka“ – na to ona
„neviem ako vizerá.“
„Tak sa maj“ – vlčko sa už poberá.
Bežal ríchlo, ako vedel
kím chalúpku neuvidel.
Zaklopal hneď na vrátka –
neboli tam kozliatka.
„Nech sa páči poďte ďalej“
starej mame je už 
amen.
Zhltol babku len tak luplo
na to bi sa dobre schruplo.
Počuť chrapot na kraj lesa
Karkulka keď dostaví sa.
Vlčka nám to prekvapí
oči z hlavi vivalí.
Nevitrávil hlavní chod
a už prišiel zákusok.
Karkulka je krátkozraká
babki sa tak trochu ľaká.
„A prečo máš také veľké 
oči?!“
Karkulka od strachu kričí.
„Pretože ťa rada viďím
ti moja preveliká radosť.
Príď aj zajtra
dnes som zjedla už toho dosť.“
„Stará mama
a prečo máš také veľké zubi?!“
„Od zubnej pasti, šubi-dubi.“
Keď vlk znova zachrápal
brucho mu ktosi rozpáral.
To smelí ujo horár
počul chrapot, až na druhí chotár.
Babka z vlka viskočila
všetkích pekne pohosťila.
Kolou, vodkou, pirohmi
no a vlka kameňmi.
Napiť sa šiel potom
vodi z potoka
netušil však
že je taká hlboká.
Prezraďím vám dôverne
vlčko je už na jej dne.
Pohlťil ho vodní vír
v lese hučí sova vír.
( námet: ľudová rozprávka )
( zdroj obrázkov: Web )