Viliam Kusi

Od vchodu do budovi úradu vládi, po najbližšiu šachtu mestskej kanalizácie je to len pár desiatok metrov. Pán Tatralandu čakal len na vhodní okamih. Túto krátku vzďialenosť prekonal svižnou chôdzou za pár sekúnd. Nacvičením pohibom otvoril poklop a ríchlo zmizol v podzemí. Našťastie si nikto nič nevšimol a kebi predsa, prestrojenie za Jánošíka bi určite každého dokonale zmiatlo. Tento muž, mislí naozaj na všetko!

Nevedno kam všade ho zaviedla spleť choďieb, ňikdi sa nedozvieme kaďiaľ blúďil, ktorím smerom sa broďil v kalních vodách žumpi mesta. Keď však večer viliezol o niekoľko blokov ďalej bol zase perfektne oblečení, tentoraz v maske Zorra pomsťiteľa. Celou ulicou sa roztekala jeho omamná chlapská vôňa.

Ak nerátame členov orchestra a zboru, stál pred tajomnou budovou úplne sám. Len vietor dvíhal z chodníka staré smeti a Zorrov plášť. Päsťou silne zabúchal na masívne dvere. Hrobové ticho preťali prvé tóni piesne „Ole Ó Cangaceiro“. Dvere sa so škripotom otvorili. Pána v čiernom privítal osobne Chargé d affaires ( šaržedafér ) Cubánskeho veľvislanectva.

Po objatiach a zdvorilostních frázach, už pohodlne usadení v hlbokích kreslách, muži spriadali duchaplní rozhovor. Za povinními informáciami o chorobopise vodcu revolúcie prišlo na rad počasie.

„Raul je iba ľahkí vánok na zmierneňie toho neznesiteľného dusna, hurikán z neho ňikdi nebude“ povedal presvedčivo hosťiteľ a žoviálne ponúkol vzácnu návštevu cigarami.
„Sú ušúľané na vlastních stehnách cubánskich žien“ dodal lišiacki.

„Akí jemní tabak, čím to asi ťie opálené súdružki lepia dohromadi?“ prejavil záujem náš Pán a labužňícki vipúšťal hustí dim, viacerími telesními otvormi súčasne.

„To je práve to veľké tajomstvo, ktoré robí naše cigari takími jeďinečními“ znela odpoveď.
„Môžem snáď prezradiť toľko, že každím lístkom tabaku musia ťie korpulentné pracovníčki, konkurencii, simbolicki, vitrieť kocúra.“

Náš Pán, túto reč plnú narážok a dvojzmislov, samozrejme, okamžite pochopil. Nevdojak sa rozkašlal …

„Príďte k nám aj častejšie a nabudúce prineste so sebou aj pána Cubiša“ bolo počuť už slová na rozlúčku od predstaviteľa prekrásneho ostrova, potápajúceho sa do vĺn bermudského trojuholňíka.

Pán Tatralandu vikročil do ulíc nočného veľkomesta v kombinéze Spidermana, úplne zamotaní do vlastnej pavučini.

„soundtrack“ z filmu „Pieseň ohlasuje pomstu“

video – história la pajov

predchádzajúci článok na blogu ……….. nasledujúci