Viliam Kusi

VIKINGOVIA – Nomáďi severu, ako sa Vikingovia ťiež občas nazívajú, robili často nájazdi. Jazďili na malích loďiach. Všade kam prišli, pospolití ľud ich považoval za kráľov zo severu, preto im vikali a nazívali „Vi kingovia“. Vikingom však ňie je čo záviďieť, ich manželki boli všetki pravé blonďínki. Veľmi raďi sa preto zdržiavali mimo domu, buď pili v krčme ako Dáňi alebo na mori chitali ribi. Ak na mori zúrila búrka bolo to vždi prijateľnejšie ako biť doma so svojou zúrivou blonďínkou. Možno preto sa púšťali aj na dlhé objaviteľské cesti. Napr. Ameriku objavili asi 600 rokov pred Kolumbom. Z Islandu a južného Grónska, ktoré trvalo obívali, to už ale do Kanadi mali len na skok.

HUMORISTA NA DEREŠI – Pedagóg a spisovateľ Ján Grexa je širokej verejnosťi známi najme ako jeden z humoristov v televíznej relácii „Na dereši“ Olivera Andrášiho a Eňi Václavovej. Ján Grexa pozná odpoveď na každú otázku ďivákov a všetki sú ťiež zaznamenané v jeho kňihe „Humorista na dereši“. Kňiha však zaujme, už na prví pohľad, vďaka pekním ilustráciám akademického maliara Milana Stana aj negramotného čitateľa.

Humorista Grexa sa vo svojom ďiele zaoberá rôznimi prkoťinami opísaními v anekdotách, a v poviedkach – ako mi literárni kritici horíme „na väčšom plátne“ – katastrofami mohutnejších rozmerov. Napr. povodeň alebo pobit v pioňierskom tábore. Mňa osobne zaujal „odborní“ článok o genetickích manipuláciách na hospodárskom dvore istého gazdu, pravdepodobne nevlastného brata Dr. Moreaua. Od opisu čisto vedeckého, autor však často odbočuje k običajním ľudskím starosťiam kohúťika Kika a sliepočki Cipki.

Spisovateľ si v krátkich esejach všíma aj problematiku mládeže. Zaslúžilí učiteľ Graxa vie deckám dôverne načúvať a dokonale ovláda ich vijadrovacie spôsobi a prostriedki, teda slang. Ján Grexa mapuje reč žiakov základních a osobitních skôľ naozaj dokonale, ňiekedi im mi plnoletí aňi nemáme šancu porozumieť.

Každé ďieťa bi si toto ďielo malo, podľa môjho názoru, povinne prečítať a predškolákom bi mali z kňihi predčítať roďičia. Je zarážajúce, že literatúra Jána Grexu ešte, v našich chrámoch vzdelaňia, nepatrí medzi odporúčanú.

Názov ďiela „Humorista na dereši“, ako to z doposiaľ uvedeného viplíva, je mätúci. Garde je práve opačné, na dereši sme mi všetci a autor nás … hlava-nehlava, milosrdne bije svojou palicou … teda vlastne svojim perom.

Bolo veľmi príjemné poležať si chvíľu na dereši a absolvovať masáž nezadržateľním smiechom od pána Grexu. Je to multifunkční autor, pre každú generáciu, teším sa na ďalšie svieže humoreski, scénki, vtipi, odpovede.

MELIČKOVÁ – Mladú, budúcu Národnú umelkiňu, herečku SND Hanku Meličkovú sme videli prví krát v r. 1926 ako Salome v rovnomennej Wildovej hre a v „Tragédii človeka“. „Tragédia človeka“ samozrejme nie je hodnoteňie jej ranného hereckého víkonu ale ďalší kus, mimochodom z vrtkého pera Dolnostrehovského rodáka Imra Madáča. Hana Meličková v každej zverenej úlohe excelovala a toto robila až do r. 1978 kedi sa s nami navždi rozlúčila hrou W. Terleckého „O rok vás zasa navšťívim“. Ako v živote každého, viskitli sa chvíľki radosťi „Čaj u pána senátora“ ale aj menej šťastné „Na dne“. V krušních časoch tesne po 2. svetovej v SND naštudovali „Mastní hrňiec“ J. Barč-Ivana a ňím herci síťili ľud hladní po umeňí.

Pár titulov z bohatej  filmografie: Rok na deďine, Zemianska česť, Kozie mlieko, Polnočná omša.

Ucťiť si obetavú ďivadelnú, filmovú, televíznu a rozhlasovú herečku, mislím nemusíme choďiť do Marťina, kde sa kružňica jej života spojila, stačí takto v duchu nad monitorom.

ilustrácie: Milan Stano + internet

predchádzajúci článok ……….. nasledujúci