Viliam Kusi

Cár celý horí v zlosti
bojí sa mladých ľúbosti, pochabosti.
Veď Ivan je len obyčajný mužík z ľudu
chlapec bez peňazí a bez titulu.
 
„Nemysli si Ivan že sa ti mstím“
a predstavil ho svojim dcéram dvanástim.
„Vyber si svoju Vasilisu
a keď sa pomýliš, smrť si už brúsi kosu!“
 
Dvanásť panien stojí v rade a cár dojatý
zahalené sú od hlavy až po päty.
Ivankovi trhlo obočím
k devám sa však hneď otočí.
 
„Budem váš cár ja už to viem
pokloňte sa mi hlboko, až po zem.“
 
Poslúchli dievčatá, veď prečo nie
čakajú na jeho zmilovanie.
 
A Ivan hneď za nimi stál
vtáčik verný do škáročiek nazeral.
Sukne dvíhal princeznám
preskúmal všetky celkom sám.
 
Dobre už poznal Vasilisu
veď noci v zámku, vždy dlhé sú.
Našiel to dievča uzučké a driečne
tak Ivan hneď cárovi, natešene rečie:
 
„Závoj som prosím pannám nedal preč
o šatách však nebola žiadna reč.“
 
 
( ilustroval: K. J. Makovsky )
 
 
predchádzajúci článok ………. nasledujúci