takí sme boli

25. apríla 2010 05:00, Prečítané 2 467x, Viliam Kusi, TROCHU MENEJ VÁŽNE

Kňažko: Vaše aristokratické sídlo, ste paňi Majda, opusťila pred XXL rokmi a odvtedi sťe vraj, stále nenašla adekvátnu náhradu.

Paveleková: Sťahovaňie sa stalo mojim koňíčkom. Všetci známi hovoria, že bi radšej vihoreli ako sa presťahovaľi, ja teda určiťe ňie. Pred sťahovaňím, všetki veci pekňe pobalím do kartónovích škatúľ. Najlepšie na to, sú krabice od banánov. Sú pevné, tie naozaj veľa vidržia. Pred posledním sťahovaňím, sme s manželom dva mesiace ňejedli ňič iné, iba banáni.

Kňažko: Ako sa Vám paňi Majda hrá, po 10-ťich rokoch v muzikáli Mňíški?

Paveleková: Je to ten najlepší kus v akom som kedi účinkovala. Na konci predstaveňia som úplňe spoťená. Dve hoďini na pódiu behám, tancujem a skáčem, schudla som už 22 kilogramov. Ešťe pár rokov strávim v habiťe matki predstavenej a môžem robiť zase baletku, ako keď som v ďivadle začínala.

Kňažko: Sťe známa svojim dobrím vzťahom k ľuďom ale aj k zvieratkám.

Paveleková: Najradšej mám psíkov. V časoch keď som baleťila a vážila 46 kíl, ľuďia v mesťe ma môhli vídať na prechádzke s pudlíkom Petinkou. Na našom poslednom dome v jednej ďeďinke pri Braťislave, sme mali stredoázijského ovčiaka – zabíjača medveďov – Belisu. Vážila viacej ako ja.

Kňažko: Držíťe sa teda známej zásadi, že pes a jeho majiťeľ, bi mali biť spolu v harmónii, trochu bi sa mali podobať. Keď ste ale choďila na prechádzku s Belisou, to vám asi ľuďia museli vždi utvoriť koridor.