Viliam Kusi

 
RUŽENKA A SLOVENSKÉ KRÁĽOVSTVO
 
 
Na spišskom hrade, vládol starí kráľ
k Bohu sa vždi modlieval:

„Viem veľká je moja vina
daj mi ale prosím sina.
Viplň jeden veľkí sen všetkích roďičov
vichovať pre seba a národ deďičov.“
 
Ňie sme však
v rozprávke čo napísal Andersen
v nebi začuli iba
že kráľ si želá jeden veľkí sen.

A o tom je vlastne
táto malá báseň.
 
++++++
 
Kráľovná šla na liečeňie
poroďiť však ňie a ňie.
V kúpeľoch bola v pohode
plačkala sa tam vo vode.
 
Skúšali sa obkladi
čerství vzduch zo záhradi …
Neporaďil si s tím ňik
iba mladí záhradňík.
 
Sadli si k ružovému kríčku
záhradňík hlaďil jej malú … rúčku.
 
+++
 
Je to ale veľké šťasťie
kráľovnej už bruško rasťie.
Tešil sa kráľ aj celá krajina
chistala sa obrovská hosťina.
 
Ráno hlásňik bubnoval:
„Pozvaní je každí stav“.
Zvrtol v rukách palički:
„… príďte všetki suďički“.
 
Oslava je v plnom prúde
na kráľovnú keď to príde.
Ružovučká ďievčina
višla práve z tunela.
 
„Naša milá Ruženka
čo ťi dáme do vienka?
Lásku, krásu, blahobit
veľmi šťastná musíš biť.“
 
Moc má však stará suďička
nahluchlá je trošička.
Kráľ sa veru zachmúril
nevidel ju v sieňi víl.
 
Poslal ríchlo verních sluhov
zlatí kočiar s bielou stuhou.
 
Nahnevaná bola riadne:
„Nechceli ma v zámku schválne!
Ani kráľ to nespraví
keď sa po zem pokloňí.
 
Nepoznám ja v hneve mieru
zaklínam mu jeho dcéru.
Ľahko sa jej môže stať
že naveki bude spať.
 
S ňou aj celá dolina
keď si pichne chuďina.“
 
+++
 
Ruženka rástla v perinkách
a každí mal o ňu veľkí strach.
Bál sa tatko, plakala mamička
bozkávala ju vtedi vrúcne na líčka.
 
Ruženka bola ľúbezná, ľúbezná, ľúbezná
krajšie dievča, na celom Slovensku, ňikto nepozná.
Zakázané má konope, marihuanu a kaktusi
kolovrátki rozbili všetki na kusi.
 
Keď jazďila biciklom po dvore
dvoraňia mali vždi vlasi hore.
Neviedli ostré reči, úkladi
zmizli aj pichľavé pohľadi.
 
Čo bolo špicaté, ľudu sa bralo
v kráľovstve sa už vôbec nepichalo.
V zemi čo je nám vekmi daná
láska je prísne zakázaná.
 
Tatko kráľ šípí zradu
chráňi si dcérku mladú.
Čo si nenadbehneš sám, vraj ňikdi nepríde
a aňi ňikto, svojmu osudu neujde …
 
+++
 
Ruženka, ďievča akích dnes už ňiet
nedala ešte ňikomu svoj ružoví kvet.
Puberta s ňou už riadne trieska
je tenučká ako trieska.

 
Porušila tím všetki zákoni
vizerá princa na koňi.
Sňíva sen ako každá deva slovenská
o princovi čo ju vrúcne pobozká.
 
Necvála žiadni k zámku, zase ňie
Ruženka je ďievča stále zasnené.
Princa neviďí sú tam len poddaní
tvár svoju skríva do dlaňí.
 
Z okna komnati pozerá do ďiaľki
líca si hľaďí nemá rozpaki.
Poruší tím všetki zásadi
ruka jej skĺzla na šati.
 
Potom po schodoch jazďí, zase ako drak
to bolo osudné, veru tak!
Komu bi to aj napadlo
na bicikli nie vždi drží sedadlo.
 
Na kolesách skáču tlmiče
princezná sa pichla do … tiče.
Nebolo treba ihlu, ňiť
perforácii sa nedalo zabráňiť.
 
Kliatba starej víli sa splňila
Ruženka nebola už viac panna spaňilá.
Zaspala a krajina celá s ňou
ponorila sa do hlbokích snov.
 
Zaspali všetci dvoraňia
deďini, mestá z okolia.
Spal tatko kráľ aj mamička
zaspala aj zlá suďička.
 
+++
 
Slováci z dávnich vekov
sňívajú dlhích 1000 rokov.
Zobuď sa však už milé Slovensko
tvoj záchranca je blízko!
 
Princ William chodí dlho po svete
„O súcej princeznéj dačo neviete?“
Povedali o Slovenke ktorá stále sňí
čaká veľa rokov a veľa dňí.
 
Princ už stojí na nádvorí
možno mu vrátňik otvorí.
„Trocha dlhá siesta gentleman!
Well, otvoriť si aj sám viem.“
 

Hrdzavú klučku v rukách drží
trubači nehlásia príchod z veží.
Prechádza zámkom celkom sám
princeznú hladá William.
 
Chíbaš mu Ruženka iba Ti
všetci sú dáki zaspatí.
Nehladá pannu, on je moderní
takto mu prejdu mnohé dňi.
 
Vstúpil už princ do každích dvier
viskúšal pravosť krásnich ďiev.
Len panni mu v spánku dávali
princ je už z toho zúfalí.
 
Modrú krv nenajde hneď
len princezná ho tahá vpred.
Do všetkích komnát nazrel dnu
Ruženku našiel poslednú.
 
Len ona mu ešte zostala
a v skúške čestne obstála.
Predviedol mužnej sili ukážku
nenarazil na žiadnu prekážku.
 
Padla mu hneď do oka
nuž hoďil ju do potoka.
Studená voda zdá sa zabrala
Ruženka sa zo „zimného“ spánku prebrala.
 
Zácloni viečok dvíha pomali
jej hlas je ešte trochu ospalí.
 
„Ách! Tvoj bozk princ, má veľkú moc.“
 
„Pardon me, to biť omil, dnes je Veľká noc.“
 
„Dlho som čakala milí v samote
len raz som si pichla v živote.“
 
„Uver mi Baby, všetko bude OK
pichnuťia sa neboj viacej.
Slubujem v mojom náručí
tvoj kvietok sa z láski rozpučí.

I Love You Ruženka!“
 
„Som síce ešte trochu mladá
ale aj ja ťa mám Willy rada.“
 
+++
 
Ide pekne do radu
dlhí sprievod do hradu.
Zobuďila sa celá krajina
teraz bude úplne iná.
 
Kráľ a kráľovná šijú víbavu
o potomkov nemajú žiadnu obavu.
Pozvali teraz všetki suďički
Ruženka čaká dvojički.
 
William, ten strúha kolísku
pre každú devu nablízku.
Teší sa tatko kráľ, záhradňík aj mamička
na svadbe tancuje aj polepšená suďička.
 
++++++
 
Nech žije princ William!
Urobil koniec dlhím snom
zostane navždi našim velkím hrďinom!
Žijú si všetci pekne, ako na zámku
a ja mám už iba jednu malú poznámku.
 
To Slovensko naše, dosial tvrdo spalo
teraz je tu čas, abi sa prebralo.
Nad Tatrou sa blislo
konečne k nám šťasťie prišlo.
Otvára sa pre nás všetkích brána
teraz spime, ale len do rána.

 
 
predchádzajúci článok ………. nasledujúci