BULVÁR PO VÍCHODNIARSKI
Toňo Zemplin – Santa Fé: Ta tot sir Pali Mekartni, exbeatles, še rozvid a svojej ľubej exžeňe Hiterkoj Milsovej odkazal toho dosc veľo zo svojoho majetku. A išče jej odkazal, že može sebe trhnuc s nohu.
Sir Pali sebe z toho ňič ňerobi a i psichicki je na tom bars dobre. Cali dzeň ľem višiduje na tim svojim ranču pred chižu, patri kadzi straki – vrani ľitaju a špiva sebe totu bars šumnu špivanočku od Bítlsovej bandy: „Help! Help mí!“
tot – ten, višiduje – vysedáva
Miťo Zemplin – Mahajanga: Tak še hutori, že tota čarna perla našej modernej hudbi a gu tomu išče i politik u jednej osobe Ibi Majga, bars podareni potomok grofa z Verbovoho a gu tomu išče i kraľa Madagaskaru tiš u jednej osobe, našoho Morica Beňovskoho.
Viňuchal to jakiška generolog dochtor Pichanda, ket še z Ibijom zražiľi zos hlavami, ket jich davaľi dokopi …
Čarni Slovak, tot princ zos Madagaskaru, už ma pod sobu tot bars šumni africki ostrov u Indickim oceane. A dostal ho pod šebe tak, že šicke obivateľe tam zošaľšeľi od tej špivanki co: „Ibi Yo Yo Ibi a Ibi, Ibi Yo Yo Ibi e Ibi … „.
ňebars – nie veľmi, tiš – tiež, jakiška – nejaký, akýsi
Ďoďo Laborec – Krasnojarsk: „Ja sašla s uma – ja už načisto zošaľšela“, špivaju tote dva ruske dzivočki, co jich TATU volaju. Ľudze to calkom chapu, bo dzivčata do sebe, tedi každa do sebe samej i jedna do druhej okreme, calkom zaľubene. TOTA ľubi TAMTU a TAMTA TOTU, až su z toho calkom zmagorene. Jich rodiče še z toho bars ňeceša. I Julka i Lenka na to hutora ľem, že: „Nas nedogoňjat – aňi fras nas ňeulapi“.
……………………………………………………………..
SPRÁVA Z TLAČE
Cleveland: Interesantni ľubostni pripad še stanul v tim mesce s jednim grekom, chtori še zaľubil do jednej krajanki Juliški, chtora za kucharku bula vov uherskej karčmi na West ulici. Grecki mladzeňec, Philip Antoniades, bars rad jedol kurecinu, a zos kurki obzvlaštňe zužik miloval, teho še mu aľe ňeušlo, bo na to inakšej potrebi maľi v karčme. Philip aľe tak dluho še zakrucoval kolo Juliški, jak na ringišpiru, ňiž ona vislišela jeho vrele prosbi. Sameperše straňiva zužikoch, po druhe aľe i o samu Julišku, chtoru Philip popri zužikoch aj za ženu spital. Ona mu privoľila, a obecunku svoju potverdzovala zos bars hojnima darunkami v kurich zužikoch. Raz aľe zjavel še v karčmi jastrab Arpad, chtori Julišku mocnejšim, šikovňejšim spusobom napadnul, ona še do ňoho naskoro zaľubila, a ten ju raz- dva za ženu vžal, i s ňu odcestoval dzeška daľeko, na druhu stranu mora. Bidni Philip na ľepku ostal, vov svojim prevelikim zarmutku ňeznal co počac, pošol ku sudu i zapravocil Julišku, že ho zvedla, obecala, že pujdze za ňeho, a ona pošla za Arpada. Sud prijal Philipovo obžaľovaňe, aľe ľem s totu podminku, ked predstavi dokumenta, s chtorima preukazac može to, že Juliška mu manželstvo šľubila.
„Či možu preukazac to, že Juliška jim manželstvo šľubila?“
„Možem – odpovida Philip – i storaz prišahnuc možem.“
„Prišaha tu ňič ňestoji, mili praceľu – odpovida richtar -, aľe dokumenta muša predložic, kdze maju tote dokumenta?“
„Kdze? Ta nemam jich, bo som ich zjedol.“
„Ta jakže, to oni i papire jedza?“
„Aľe cobi!? však to nebuli papire, aľe zužiki z kurčatoch, s tim preukazovala Juliška pevnosc svojeho šľubu, chtori mňe učiňila.“
„Hja, mili praceľu, v zakonoch amerikanskich ňestoji ešči doteraz to, žebi še zužiki z kuroch za dokumenta prijac mohľi, tehdi preto ich želobu prijac ňemožeme.“
Tak tehdi Philip odešol zarmuceni, a prišľubil, že ňikda vecej zužiki jesc ňebudze.
( poznámka: Speváčki z TATU Lena a Júlia sa vôbec nečervenajú, nemajú hanbi v tele! Pán Ibi Maiga sa vždi opáli pekne do hneda, takže červení je vlastne iba Sir Paul Mc Cartney, od zlosťi. Do zemplínčini preložil Drahoslav Mika. Správa z Clevelandu bola už raz uverejnená v tíždenňíku NAŠA ZASTAVA v r. 1911. )
predchádzajúci článok ………. nasledujúci
kusi Derechura .. ak majú tie ...
derechura Jakiška Kusy furtom za ...
Celá debata | RSS tejto debaty