Viliam Kusi

 
NO POČKAJTE KOZLIATKA 3
 
Ušiel vlčko
s dlhím nosom
do deďini
za miestnim bossom.
 
Nalaďil mu
hrdlo zlatom
už rozpráva
tenkím hlasom.
 
Kozliatka sa hrajú
na doktorov
a vlk im už zvedavo
nazerá do oblokov.
 
„Otvor že mi kozička
ja som tvoja mamička.“
 
„Stále máš ešte vlčko
hrubí hlas
nechceme ťa tu
vidieť zas.
 
A okrem toho
milí bratku
naša mamička
má dlhú briadku.“
 
„Nerobte si prosím
žarti z roďiča
práve som bola
u holiča.“
 
„Dáme ťi teraz vlčko
dobrú radu
vráť sa, keď budeš mať
obelenú bradu.“
 
Vlčko tuho rozmíšľa
vrťí chvostom vzadu.
 
„Bože vĺčik
ti si tĺčik
či to vari nechápeš?!
To budeš už starí pes.
 
A abi si vedel
naša mamička
je pravá blonďína!“
 
Ďalšie kroki vlka teda
smerujú do mlina.
 
Nie však preto
že sa za mlinára viučí
ale kto vraj raz
vojde do mlina
ten sa určite zamúči.
 
Z múki a hladu
už vlčko bledol
od samého rána
len jedného svrčka zjedol.
 
Na husličkách mu hral
v bruchu prázdnom
po ceste keď šiel
za tesárom.
 
Klin sa viráža klinom
tesár
ten pracuje s drevom.
 
Roboti sa nezľakol
chvost
do kladi pricvikol.
 
Vlčko trpí
chvost si hladká
jeho pomsta
bude sladká.
 
Ďalší pokus, práve začal
vlk pišťal, škripel, mečal.
 
 
predchádzajúci článok ………. nasledujúci