No počkajte! 5 (rozprávka)

1. októbra 2010 16:00, Prečítané 3 123x, Viliam Kusi, ROZPRÁVKA PRE MALÉ DETI

NO POČKAJTE KOZLIATKA 5

„Nemusíme sa už
ňičoho báť
svrček je náš
rodní brat.“

Kozliatka malé strečkujú
okolo vlka tancujú.

„Nebola to veľká dráma
budeš naša druhá mama.
Dobre sa nám
s tebou hralo
bolo nám to
ešte málo.

Ak úprimne budeš ľúbiť
mamičku našu
nás a krupicovú kašu
môžeš biť aj náš tato.

Tak čo povieš vlčko
čo ti na to?“

„Dobre viete kozliatka
na zjedenie ľúbim vás
a vašu mamku
budem pásť.

Sľubujem čo sa stalo
už sa nebude opakovať
je dobre keď má kto vlkovi
boľaví prst pofúkať.

Šťastne si budeme
v domčeku žiť
len kebi ste ma, prosím
ešte, mohli zašiť.“

Mamka koza sa potešila
vlkovi brucho
ozdobním stehom zašila.

Veď vlk je vlastne
dobrí chlap
a nesmrďí ako cap.

Kozliatka sa radujú
mliečko čerstvé cuckajú.
Trávi majú plné dlane
obhrízajú rožki mame.

Lížu kožuch múkoví
najnovšiemu tatovi.

Do večera behali
kozliatka vonku
teraz ich už svrček
volá k spánku.

Koza a vlk navarili
krupicovej kaše
„Jedzte deťi, veď ste všetki naše“.

Rozkokošené deťi uspávajú
v noci sa potom spolu hrajú.
Hrajú sa na otecka a mamičku
kozliatkam prinesie vrana
ešte jednu malú sestričku.

Bude pekná ako koza
a múdra ako tĺk
… prepáčte opravujem … vlk.

*
Je to pravda, veru tak
zrodil sa prví vlkolak.

Na pašu sa koza, teraz vozí
je krásna a má 4 kozi.
Vlk, keď nemá na viacej
chitá už len zajace.