Viliam Kusi

Moja sestra je odo mňa o necelé 4 roky staršia. Keď ale máte približne 8 – 9, zdá sa vám, že váš o niekoľko rokov starší súrodenec je od vás starší a múdrejší, aspoň o takých 30 rokov. Teraz po dlhšom čase, čo sa týka veku mojej sestry, už sa, samozrejme, upravil na správnu hodnotu. Všetko ostatné zostalo zachované až do súčasnosti. Sestra bola v podstate už hotová pubertáčka. Prejavilo sa to okrem iného tak, že nad písacím stolom mala na nástenke obrázky známych hercov a populárnych spevákov. Napr. Belmonda, Alana Delona, Toma Jonesa, Karla Zicha, Gotta, Demisa Roussosa…

Mala ich tam, pravdaže, oveľa viac, na iných si teraz už nespomínam. Myslím že ešte Bob Frídl tam bol, ale možno sa mi to iba marí… Niektoré fotografie z nástenky mojej sestry však vidím, ako keby to bolo len včera. Demis Roussos tam bol v takom veľmi čudnom oblečení. Veľmi podobnom nočnej košeli mojej mamky, v ktorej občas ráno chodila po dome. Tak to mi bolo naozaj čudné, ako môže niekto chodiť normálne v nočnej košeli aj cez deň a na verejnosti. Ešte k tomu chlap… a v ženskom „pyžame“…

Veľmi som v tom čase túžil mať magnetofón. Televízor som bral už ako úplne samozrejmú vec. Televízor sme si kúpili, keď som mal nejakých 5 rokov. Tesla Lotos. My na južnom Slovensku sme mali ešte aj tú výhodu, že sme mali v podstate dva programy, pretože sme chytali aj televíziu zo susedného Maďarska.

Rádio nám doma hučalo celý deň, tam bola však často len vážna hudba alebo ľudovky. Nejakú vychytenú pesničku pustili iba občas v relácii „Pozor, zákruta!“ alebo v sobotu v „Maratóne“. Anglické a americké hity vtedy spravidla prespievali naši československí interpreti a rozhlas vysielal potom len tie ich verzie. Takže originálnu anglicky spievanú pesničku v tom čase našinec počul len zriedka. Keď ste ale mali magnetofón, tak ste si nahrali pesničku, akú ste chceli, a mohli si ju pustiť hoci aj 10- krát za sebou. Videl (a počul) som to u kamaráta Dodyho. Kamarát Dody síce tiež nemal magnetofón, ale jeho starší bratia áno. Ani neviem, čo som vtedy Dodymu závidel viac, tých starších bratov alebo ten magnetofón. U kamaráta Dodyho mali prídavný reproduktor aj zvonka na dome. V kuchyni si pustili magnetofón a na dvore ste počúvali napr. „Bylo léto horké léto“alebo „Na čerešniach boli sme“. Najčastejšie ale „Gyöngyhajú lány“ v podaní skupiny Omega.

Ani som netušil, že môj veľký sen (asi taký veľký ako „Sen mora“ Janka Lehotského), sa mi tak skoro splní. Jedného krásneho dňa pred Vianocami mi mama povedala, že si teda kúpime ten magnetofón, ale musím rozbiť prasiatko. To prasiatko bolo myslené iba symbolicky, prasiatko som ja (zatiaľ) nikdy nemal. Peniaze som si ukladal do kasičky v tvare glóbusu. A ten sa dal hockedy otvoriť a peniaze z neho vybrať. To bol taký malý nedostatok mojej kasičky, v prasiatku by som mal tých peňazí určite viac. Kdeže už bol vtedy, pred Vianocami, môj zárobok z Veľkej noci!  Odvtedy už boli v našej dedine aj hody, a pri tej príležitosti z nej dosť ubudlo. Lístok na kolotoč bol za 2 koruny a na húsenkovú dráhu celých 5 korún. Dostal som k hodom aj dotáciu z európsk… vlastne od starých rodičov, ale potreboval som si nakúpiť aj nejaké tie pištoľky na kapsle, píšťalky, gumičky do praku a iné potrebné náčinie, ktoré sa bežne inde nepredávalo.

Takže som hneď otvoril glóbus a bolo tam 143 korún a 75 halierov. Boli to vtedy moje celoživotné úspory. Mal by som tam o celých 15 korún viac, pretože taksa pri šibačke bola 20 korún. Pekná papierová dvadsaťkorunáčka so Žižkom, žiadne drobáky. Na jednom mieste však, kde som bol šibať, u mojej spolužiačky, som dostal len 5 korún. Papierových 5 korún, ale 5 korún je aj tak len 5 korún. Poctivo som tam pritom vyšibal všetko, čo malo sukňu, spolužiačku, jej sestru, mamku aj babku. Pamätám sa, že som bol z toho vtedy dosť nešťastný. Na jednom mieste vyšibete dve baby za dvacku a inde dohromady štyri a dajú vám len 5 korún. No nevedel som sa s tým potom dosť dlho zmieriť. Nespravodlivosť vládla svetom aj vtedy.

Na druhý deň mama šla kúpiť ten magnetofón do blízkeho mesta. Stál niečo cez 3 tisíc korún. Teda mama doložila k mojim prachom ešte asi 3 tisícky. To bolo vtedy oveľa viac ako priemerný mesačný zárobok. Mama priniesla kotúčový magnetogón Tesla B4. Tiež celá žiarila od šťastia, keď ho opatrne položila na stôl. Vyzeralo to ako malý kufrík. Malo to aj takú rukoväť ako kufrík, takže sa aj podobne mohol nosiť po ulici. Bol ale samozrejme iba na sieť, nie na baterky. Mal dve záznamové stopy, na každej strane pásky. Keď sa kotúč otočil, tak sa dalo nahrávať na ďalšie dve stopy. Tri rýchlosti posuvu pásky. Tú najnižšiu som nikdy nepoužíval, zdal sa mi pri nej zvuk už trošku nekvalitný. Ak by ste ale nahrávali na tom najpomalšom posuve pásky a na všetky 4 stopy tak jeden kotúč by vám hral aj celý deň.

Na počudovanie moja sestra sa potom tvárila ako keby ten magnetofón patril jej. Sestra pritom neprispela na jeho kúpu ani jedinou korunou. Celé dni len vysedávala pri rádiu a lovila pesničky. Našťastie ju to bavilo iba zo dva týždne, potom o magnetofón už neprejavovala prakticky žiadny záujem. Len si akurát púšťala ten jeden kotúč, čo si ponahrávala. Takže potom som si už mohol nahrávať ja, rozprávky a rozhlasové hry (pre mládež v sobotu). Nahrával som si aj pesničky, ale len naše, mne by vtedy a v tom veku ani nenapadlo nahrať si nejakú anglickú vec. Veď aj  načo, keď som tomu nerozumel. Neskôr to bolo práve opačne, nahrával som si len zahraničné anglické a vtedy leteli aj francúzske a talianske.

No a konečne som sa dostal k tomu, prečo toto vlastne píšem. Sestra si nahrala a stále púšťala aj piesne „It’s 5 O Clock“, „Forever And Ever“ a ďalšie v podaní Demisa Roussosa. Tie pesničky sa mi riadne vrezali do uší, ale nevedel som o čom to je. Aj keď angličtina doteraz nebola na našich školách povinná, prekladať anglický text, je v súčasnosti iste asi ako nosiť vodu do mora. Tie trochu voľné preklady som si teda robil, samozrejme, len pre seba. Takže až teraz viem, že Demis Roussos spieva o mne.

It’s 5 O´Clock


JE 5 HODÍN

Hodín je päť
a ja opäť
ulicami chodím len vpred
Myšlienky víria hneď
potom tiež
a viac ich niet
Tá moja myseľ
vracia sa späť
do dobrých dávnych liet

Je ťažké uveriť
že to som ja
vo výklade
v tom veľkom skle
Je ťažké uveriť
že pre mňa
vo výhľade
ešte cesta môže byť

Hodín je päť
a ja opäť
cez ulice chodím  vpred
Len deň mám rád
bez prázdnych viet
čaká ma kamarát
To je tak
žiadny brak
nie opak
všetko hrá, do karát

Je ťažké uveriť
že to som ja
vo výklade
v tom veľkom zrkadle
Je ťažké uveriť
že pre mňa
vo výhľade
ešte cesta môže byť

Hodín je päť
ja opäť
ulicami chodím len vpred
Len deň mám rád
bez prázdnych viet
čaká kamarát
Po noci príde deň
zjaví sa tieň
jediný spoločník môj a rodný brat

Forever and ever

NAVŽDY A NAVEKY

Navždy a naveky, navždy a naveky, bude tvoja tvár
vo mne svietiť jak slnko ráno svieti nám
Navždy a naveky, navždy a naveky,  budeš už moja jar
na konci dúhy si tento song, zaspievam

Zveziem sa ďaleko, za fantáziu
za ten sen prejdem hoc celú Afriku aj Áziu

Navždy a naveky, navždy a naveky budeš môj sen
moja symfónia, moja najmilšia z tém
Navždy a naveky, navždy a naveky stále a bezpečne
pôjdem len za tebou už večne

Zveziem sa ďaleko, za fantáziu
za ten sen prejdem hoc celú Afriku, ba aj Áziu

Navždy a naveky, navždy a naveky  bude tvoja tvár
vo mne svietiť jak slnko ráno svieti nám
Navždy a naveky, navždy a naveky stále a bezpečne
za tebou pôjdem, už asi večne

Goodbye My Love Goodbye


ZBOHOM

Počúvaj vietor spieva našu starú pieseň
On vie, že opustím ťa dnes
Len neplač, prosím, v srdci vládne tieseň
Bojí sa tých nových adries

Refrén
Zbohom láska, dobre sa maj
Zbohom tu zostávaj
Keď z očí zídeš, srdce zabudne
Ja ísť musím nocou aj vo dne
Zbohom, Drahá, dobre sa maj
Lásky zákon dodržiavaj
Maj ma vo svojich snoch aj ty
Nech sa k vám zase navrátim

Pozri občas na hviezdy nad nami
Vždy budú svietiť tam kde sa túlam
A k oblohe modlím sa posiatej bohmi
Nech privedú ma naspäť k vám

Refrén 2x
Zbohom láska, dobre sa maj
Zbohom tu zostávaj
Keď z očí zídeš, srdce zabudne
ja idem ďalej nocou aj vo dne
Zbohom, Drahá, dobre sa maj
Lásky zákon dodržiavaj
Maj ma vo svojich snoch aj ty
Nech sa k vám skoro navrátim

……………………………
viac o Demisovi Rusosovi a skupine Aphrodite’s Child