Žandár vo výslužbe odpovedá

10. novembra 2012 13:27, Prečítané 5 297x, Viliam Kusi, TROCHU MENEJ VÁŽNE

Pán žandár Ludovic Cruchot (pôvodom z francúzskeho mesťečka Saint-Tropez) ma dňes ňevítal v pižame, tak ako zvičajňe. Aňi v biťe sa mu tentoraz ňevŕšili kopi všelijakého ňeporjadku. Všetko sa tam lesklo, ako gombíki na jeho slávnostnej uniforme.

Hňeď som pochopil, na návšťeve mal práve dve veľmi decentné dámi. Pravďepodobňe chceli zostať v anonimiťe, jednu mi pán žandár predstavil iba iniciálkami B.B. a druhú ako Lollo. Sú to vraj jeho dávne kamarátki. Obe dámi boli naozaj okúzľujúce.

Ňevdojak som si spomenul na dve veľmi pekné herečki, Brigitu Bardotovú a Ginu Lollobrigidu. Ťjež na jeden farební talijansko-francúzski film „Notre-Dame de Paris“. Víznamnú rolu cigánki Esmeraldi si tu však nezahrala Francúzka Brigita ale Talijanka LolloBrigida.

Ňedá mi teraz, abi som sa trochu ňepochválil. Viacerí kamaráťi mi už povedali, že sa veľmi podobám na hlavnú postavu v tomto filme a ťjež v románe Huga Victora „Chrám matki božej v Paríži“. Veď ma aj dlho tak prezívali. Abi som zostal štíloví, ťjež som sa teda ňepredstavil svojim skutočním menom, ale tou prezívkou z filmu a literatúri.

Ňerád odpovedám na otázki, ak sa ňjekto ňepodpíše pekňe celím menom. Teraz však, keď aj návšťeva u pána žandára chce zostať de facto inkognito, urobím víňimku.

Anonima zo Šamorína s iniciálkami B.B. bi zaujímalo, citujem: „Prečo len tí Slováci ňemajú raďi Maďarov!?“

„Tak toto naozaj ňje je pravda!“ -rozhorčil sa, ako ňejakí temperamentní Talijan, pán Ludovic. „Ešťe som ňikdi ňepočul, že bi sa Slováci chceli ňejako oddeľovať od našich milích Maďarov. To skôr práve naopak!“

V ďalšom liste istá Ivetka R. z Oxfordu píše: „Stojím práve pred dôležitím životním rozhodnuťím a potrebovala bi som trochu poraďiť. Čo mislíťe, funkciu prezidenta bi zvládla aj slabá žena? Napr. aj bívalá slabá premjérka?“

„Prezident má na Slovensku iba také malé kompetencije, že je vlastňe len na ozdobu. Táto funkcija je napr. pre simpatickú blonďínku, ako stvorená“ -povedal pán žandár Cruchot.

„Ak je tak, potom aj ja sa asi prihlásim“ -hlesla s úsmevom šarmantná a blond B.B.

„Nuž ak to s tou kandidatúrou na prezidentku mislíš vážňe, milá Ivetka, mala bi si sa veru poponáhľať. Pán Čarnogurskí svoju kandidatúru už ohlásil, a je to naozaj veľkí fešák. Ňje ako tu prítomní pán Quasimodo“ -pôvabňe na mňa žmurkajúc dodala čjernovláska Lolla.

Ťjež s odpoveďami na ďalšie otázki zvedavích čitaťeľov blogu mi tentoraz ňepomáhal iba pán žandár, ale aj jeho distingvovaná návšťeva.

otázka: Prečo sa cigáňi vždi pítajú, koľko je hoďín?

Arpád Mišigar – Černochov

odpoveď: Ňje všetci cigáňi sa pítajú, koľko je hoďín, ňjektorí sa pítajú či ňekúpiťe digitálki.

otázka: Pred parlamentními voľbami bolo na kandidátke strani OĽANO aj pár starích „dinosaurov“. Čo Vi na to?

Paľko Zajac – Braťislava

odpoveď: Škoda, že sa tí dinosauri s pánom Matovičom ťesne pred voľbami pohádali, až také veľké zvjeratá sme v parlamenťe ešťe ňemali.

otázka: Prečo SMK žjada autonómiju?

Rafaello Sanzio – Žilina

odpoveď: Za pokus to stojí.

otázka: To Arabi naozaj ňepijú oné… alkohol?

Juraj Slota – Komárno

odpoveď: Naozaj ňje! Všetci mohamedáňi si úplňe vistačja s rôznimi omamními rastlinami a opijátmi.

otázka: Prečo, keď sa ňedarí, tak sa hovorí, že sa „lepí“?

Rišo Sulík – Pohorelá

odpoveď: Ňje vždi sa ňedarí preto, že sa lepí. Napr. minulej vláďe, ktorú zlé jaziki nazívali zlepencom, sa ňedarilo práve preto, že sa ňelepilo.

otázka: Prečo ženi rozprávajú vjaceré odrazu?

Aňička Malíková – Krásno nad Kisucou

odpoveď: Je síce pravda, že si ženi občas skáču do reči a rozprávajú vjaceré naraz, ťje však iba občas. Malé deťi a slovenskí politici to robja stále.

otázka: Počula som, že vraj v nemocňicjach na západe je zdravotná starostlivosť lepšja ako u nás. Rada bi som veďela, čo je tomu príčina?

Zuzka Zvolenská – Kováčová

odpoveď: Na západe majú kliniki a mi iba polikliniki.

otázka: Prečo majú ďeťi v škole a politici v parlamente prázdňini?

Lojzo Hustí – Tvrdošovce

odpoveď: Deťi musja počas leta načerpať dostatok novích síl a energije, politici trochu pari vipusťiť.

Na druhí ďeň som pána žandára navšťívil znova. Chcel som sa s ňím porozprávať aj trochu súkromňejšje. Dúfam len, že svojho suseda s tími ňeustálimi otázkami veľmi ňehňevám. Pán žandár vo víslužbe je toťiž bívalí policajt. Doma má rozsiahlu zbjerku moderních aj historickích zbraňí a samopalov. A teraz mi povedal, že v kúpeľňi má práve jednu Kaťušu.

V biťe pána žandára vládol už všaďe ňeporjadok ako zvičajňe. Takže som sa tam cíťil naozaj ako doma. Pán Ludovic rozljal víno z vlastnej viňički do pohárov. Za jeden si s nami dala aj Kaťuša. Nastal ten správni čas a atmosféra pre intelektuálnu debatu. Moja prvá, čisto súkromná, všetečná otázka smerovala na pôdu, kďe je pán žandár asi najviac doma.

„Ako ste spokojní s vísledkami francúzskich prezidentskích voljeb?“ -pítam sa.

„Nicolas Sarkozy si hňeď potom, ako začal napodobňovať moje slávne gestá, grimasi a mišljenkové pochodi, získal medzi pospolitím ľudom veľkú obľubu. Ale to vjeťe, po čase sa raz každí komik okuká“ -znela odpoveď pána Cruchota.

Veľakrát sa mi zdá, že pán žandár, tento geniálni Francúz, má v hlave z našej domácej slovenskej politickej scéni, stále ešťe špaňjelsku ďeďinu. Naprjek tomu mi nedalo abi som sa nespítal aj, ako pokračuje višetrovaňje kauzi Gorila a či už ňejakú Gorilu aj chiťili.

Pán Ludovic je už síce takmer 50 rokov vo víslužbe, stále však ešťe spolupracuje s Interpolom a s čjernimi šerifmi v našom mesťečku. S odpoveďou však robil tentoraz veľké tajnosťi a nechcel mi nič prezraďiť. Zdá sa, že to je naozaj veľká akcia. Mislím, že stačí ak povjem, že naša polícia pri tom spolupracuje s maďarskou.

Z pána žandára som už ale ňič vjac neviťjahol aňi po demižóňe vína, ktoré sme spolu zase vipili. Zase som teda ňeveďel od pána žandára odísť a musel som sa domov odplaziť.

____________
bulvár – anekdoti o slávnich

MOBY DICK – Na Zemplínskej Šírave bola už vjackrát pozorovaná čjerna veľriba. Toto naše slovenské more je veľmi obľúbenou rekreačnou destináciou. Nečudo teda, že Šíravu si vihljadla aj jedna veľriba. Pozorovaťelja veľríb zo šíreho okolja Šíravi zaregistrovali, ako si občas, plávajúc na hlaďiňe, z horného otvoru, spokojňe odfukuje. A vodi nášho mora si pri tom pochvaľuje slovami „dik more, dik more“. Turistov slňjacich sa na brehu ale ňeustále zaljevajú vlni cunami, ktoré pri tom spôsobuje. Kapitán Ahab z Michalovjec preto jedného pekného dňa, odchiťil veľkého tvora do sjeťe. Známej speváčke Věrke Bílej tak pokazil náladu a celí víkend. Paňi Věra sa veru zmohla iba na hlasní povzdich „ó maňo joj, ó maňo, maňo, joj“.

PEKNÍ FTÁČIK – „Kdepak ti ptáčku hňízdo máš?“ -vispevoval si kedisi ňeúnavňe Karel Gott. Asi ňikto v tom čase celkom presňe ňeveďel, akého vtáčika má majster Gott na misli a aké hňjezdo to vlastňe stále hľadá. Len sme ňječo tušili. Od tích čjas sa však veľa zmeňilo. Vtáčik si hňjezdo našjel a pánovi Gottovi pribudlo pár ratolesťí. Ten vták z pesňički je teda určiťe bocijan.

IBI YO YO – Tak sa šušká, že čjerna perla našej populárnej hudbi a politik Ibi Maiga je veľmi vidarení potomok grófa z Vrbového a kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského. Ibiho starí otec toho času prišiel k nám pod Tatri aj na svadbu v roďiňe Pichandovcov. Mohli sme sa o tom všetci, na vlastné oči presvedčiť vo filme Tisícročná včela. Čjerni Slovák a princ z Madagaskaru Ibi si už tento malební africkí ostrov v Indickom oceáne celí podmaňil. Podarilo sa mu to pjesňou „Ibi Yo Yo Ibi a Ibi, Ibi Yo Yo Ibi e Ibi“.

TÁ TÚ – „Ja sašla s uma“ spjevajú dve ruské djevčatá čo sa TATU volajú. Babi sú vraj do seba celkom zaľúbené. TÁ ľúbi TÚ a TAMTÁ TÚTO. Ich roďičja však z toho veľmi nadšení ňje sú. Júlia a Lena na to hovorja len „Nas ňedogoňjat“.

SIR – Paul McCartney svojej exmanželke Heather odkázal, ňech si trhne nohou a znovu sa ožeňil. Potom v Londíňe zaspjeval kráľovnej a na Olimpijáde. Starosťi mu robí už len pjati člen skupini The Beatles Yoko Ono. Chce stále vjac a vjac autorskích práv na hudbu slávnich Chrobákov. Na ťje práva má Yoko Ono naozaj veľké oko. Ono šikmé oko Yoko je úplňe ňenásitné. Sir Paul však z toho psichicki vôbec ňje je KO ale OK a happy. Dôkazom toho je, že si ňeustále pospevuje slová jedného Beatlesáckeho hitu „Help! Help mee!“

_________
taňečná príloha

božská B.B. v St. Tropez