Dori je známa predovšetkým z dua so spevákom Wessom. Nežná blondínka a škaredý, veľký černoch, to muselo v Taliansku mnohých zaujať. V r. 1977 speváčku uniesla skupina banditov. Držali ju v zajatí v pohorí Supramonte na ostrove Sardínia. O štyri mesiace, po zaplatení výkupného 500 miliónov lír, Dori Ghezzi, bez újmy, prepustili. Keď bola v zajatí a zaspievala Kazačok, zbojníci vraj vždy začali tancovať.
Dori Ghezzi – „Casatchok“ (1969, Казачок)
Ak chceš tancovať
hľadaj Kazačka.
To je meno mladého Kozáka,
každého naučí svoj tanec.
Bež, bež k mladému Kozákovi.
Tancuj, tancuj s Kazačkom.
Kazačok je tanec stepi.
Tancuj, tancuj, to ťa zahreje.
Kazačok – a zima je hneď preč.
Ako vodka, tak rozpáli ťa v noci.
Nebudeš mať lásku,
ak netancuješ Kazačok.
Kým tancuješ
tvoje srdce silne bije.
Orchester z tisíc balalajok,
bude ťa sprevádzať nocou.
Speváčka Dalida (vlastným menom: Iolanda Cristina Gigliotti, 1933 Káhira – 1987 Paríž) bola francúzska speváčka talianskeho pôvodu. Tiež príležitostná herečka a modelka. Spievala v jedenástich jazykoch a predala milióny platní po celom svete. Ľudia ju mali radi.
Dalida – „Petruschka“ (1969, Казачок)
Dnes večer nikto z nás nezaspí,
dnes večer hrá všade hudba.
Každý dom, každý dvor, každý slnečný lúč
je plný žiary, ktorá žiada o pozornosť.
Zlaté víno a ľahká vodka v pohári,
a tanec, ktorý rozhýbe nohy.
Rus Petruška hrá na balalajke,
vždy tú krásnu starú pieseň.
Ivan tancuje so svojou Natašou,
všetci ostatní tancujú tiež, všetci sa pridávajú.
Raz, dva, tri!
Kazačok, Kazačok, Kazačok!
Raz, dva, tri!
A v tanci naše líca žiaria
a v tanci naše srdcia horia.
Každý krok, každý pohľad, každý smiech
každá chvíľa ubehne tak rýchlo.
Dnes večer sa splnia želania
a už niet čo povedať.
Petruška hrá na balalajke,
vždy tú krásnu starú pieseň.
Zajtra ráno budú všetci späť,
zajtra ráno bude všade zase ticho.
Z domu, z dvora, zo žiary,
krásu tak rýchlo odveje vietor.
A človek sníva o vodke v pohári.
a o tanci, ktorý rozhýbe nohy.
Petruška hrá na balalajke,
vždy tú krásnu starú pieseň.
Ivan tancuje so svojou Natašou
a všetci ostatní tancujú, všetci ostatní tancujú tiež.
Doteraz nevie nikto s určitosťou povedať či si vtedy Krajíček robil z Rusov prču alebo sa im podlizoval. Bolo to krátko po okupácii.
Pesnička sa mi, toho času, páčila, občas si ju ešte vypočujem aj dnes. Teraz však už pri tom Kozačka netancujem.
Ivan Krajíček – Kazačok (1968)
Moja sestra chodila v r. 1968 už asi do 5. ročníka základnej školy. Dievčatá z ich triedy nacvičili, pod vedením učiteľky ruštiny, na Krajíčkovu pesničku nejaký tanec. Iste Kazačok. Malo to byť do programu k výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, začiatkom novembra.
Riaditeľ školy ich vystúpenie pred slávnosťou v kultúrnom dome našej dediny, na poslednú chvíľu, z programu stiahol. Len tak, bez vysvetlenia. Baby z toho boli úplne zdrvené, psychicky na dne. Niektoré plakali, iné hovorili o krivde, nespravodlivosti a zlobe sveta. (Tak si to pamätám, možno to bolo inak.) Tak sa stalo, že elita našej pokrokovej dedinky a pospolitý ľud, nevideli a nepočuli Kazačok.
Možno teraz v súčasnosti si žiačky 5. triedy, u nás na základnej škole, znovu nacvičia nejakú tanečnú choreografiu, na Kazačok Ivana Krajíčka, ako kedysi ich prababky. Nebude to zrejme k oslavám VOSR ale príležitosť sa iste nájde. Napr. štátny sviatok 8. máj. Inšpiráciou môže byť nasledujúce video…
Русский народный танец Казачок (1965)
_____
Žeriavy
Básnik a člen prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR, Rasul Gamzatov, bol niekedy v 50tych rokoch minulého storočia na návšteve Japonska. Aj tento fakt, myslím, svedčí o tom, aké postavenie majú básnici v ruskej kultúre a ako si ich tam vážia.
Gamzatov si teda cestoval, za štátne peniaze, po Japonsku a zoznamoval sa s krajinou. Stretal sa s japonskými politikmi a rôznymi osobnosťami.
Zoznámil sa tam aj s mladým dievčaťom Sadako Sasaki. Sadako ešte, ako úplne malé decko, bola 6. augusta 1945 spolu s rodičmi na návšteve u príbuzných v mestečku Hirošima. Dievčatko Sadako Sasaki malo šťastie, atómový výbuch, ako jediná z celej rodiny, prežila. Mala „iba“ chorobu z ožiarenia.
V Japonsku ľudia veria, že ak niekto zloží z papiera tisíc žeriavov, jeho túžba a želanie sa splní. Tie papierové skladačky sa volajú „origami“. Určitú úlohu v tom zohráva aj druh a kvalita papiera a tiež jeho farba. Najdôležitejšie však na celej veci je rozdať všetky origami medzi priateľov a známych.
Alebo aj neznámych, cudzích ľudí, všetci však, tuším, musia papierové žeriavy s láskou prijať. Avarský básnik Rasul Gamzatov dostal od Sadako tiež jedného origami žeriava.
Zaželal malej Sadako skoré uzdravenie musel sa však urýchlene vrátiť domov do Dagestanu. Jeho mamka v rodnej dedine Cada tiež veľmi vážne ochorela.
Gamzatov teda letel v lietadle ponad širokú ale aj dlhú Ruskú krajinu. V ruke držal papierového žeriava, myslel na chorú matku, na chorú Sadako, na svoj malý národ pod Kaukazom. Myslel na brata Magomeda, ktorí padol v bitke o Sevastopol, a na brata Ahilcha, námorníka, ktorý bol nezvestný.
Cez okno lietadla pozeral na krajinu pod jeho krídlami a na oblaky. Zrazu zbadal letieť dvoch žeriavov. Potom ďalších, a celú skupinu, letiacu v charakteristickom zoskupení, v tvare klinu.
Rasulovi Gamzatovovi sa v jeho momentálnom duševnom rozpoložení zdalo, že je jednym z nich, že letí medzi nimi. Bola to len chvíľka, lebo lietadlo žeriavy hneď predbehlo, potrebuje však básnik niečo viac!?
V oblakoch, vysoko nad zemou, tak vznikla mystická báseň o dávnych Avarských bojovníkoch, ktorí nezomierajú ale premieňajú sa na žeriavy. Rasulov priateľ Naum Grebnev báseň hneď preložil do ruštiny a bola niekoľkokrát publikovaná knižne, tiež v časopisoch a novinách.
Báseň zhudobnil skladateľ Jan Frenkeľ.
Dmitrij Chvorostovskij – Žeriavy
песня Журавли – Дмитрий Хворостовский
Na vojakov, z krvavých tých polí,
myslím v duchu, nevyrieknem slov.
Nezomreli smrťou, ktorá bolí,
menia sa na bielych žeriavov.
Až doteraz z tých minulých časov
vždy keď letia, počuť tiché hlasy.
Napĺňa mi srdce trpkou krásou
sledovať ich pravidelné trasy.
Letí, letí, oblohou klin stály
letí v šere končiaceho dňa.
Nechám šík ich, teraz letieť v diali
raz tam bude, miesto aj pre mňa.
Nastane deň a v žeriavom kŕdle
budem letieť v modro-šedej hmle.
Ako vták vám z nebies slová múdre
skríknem, že na Zemi nie je zle.
Na vojakov z krvavých tých polí,
myslím v duchu, ticho a bez slov.
Nezomreli smrťou, ktorá bolí,
menia sa na bielych žeriavov.
_____
Rika Zaraï – „Casatschok“ (french, 1969, stereo)
Speváčka a spisovateľka Rika Zaraï sa narodila v Britskej Palestíne. Národnosťou je Židovka z aškenázskeho etnika. Rika spievala v hebrejčine, angličtine, francúzštine, taliančine, španielčine a nemčine. Žila a tvorila v Paríži.
Beti Jurković – Kazačok („na hrvatskom“)
„Kazachok“ – Dolby Theatre (video nieje z Mexika, ako by sa zdalo, je z Los Angeles, USA, 2023)
skupina Dschinghis Khan (1979)
(Naozaj neviem prečo sa táto skladba volá Kazačok ale rešpektujem to.)
vraj „Kazačok“ (Vitebsk, Bielorusko, 2023)
группа Оризонт и Вольфганг Хайхель – Казачок
poznámky:
– Po ukrajinsky sa povie „Кoзачок“, po rusky „Казачок“.
– Hľadal som pieseň na klasickú melódiu Kazačka v ruskom alebo ukrajinskom jazyku ale zrejme na celom internete takej niet.
_____
Pieseň na báseň Bohdana Lepkého „A mal som svoju rodnú zem…“
Пісня-молитва та крик душі за рідним краєм
_____
dodatok (11.5.26)
skupina Exponent – Sadako Sasioko (1986, pesničku mi poslal Martin z Karlových Varov, vďaka)
Celá debata | RSS tejto debaty