Viliam Kusi

Adam mal rád svoju vieru
miloval však iba Evu.
Neprešiel rok, čo vyšli z raja
už boli na tomto svete traja.
Tak počali zaľudňovať svet
mená ich synov: Kain, Ábel a Šét.

Stalo sa to v jeden pekný deň, približne medzi 11:00 a 12:00 hod. keď najkratší bol tieň.

Bratia spolu zapálili obetné ohne
Kainov dym sa však k zemi ohne.
Ábelov stúpal k nebesám
čoho sa chce zrieknuť, rozhodol sa každý sám.
V jednom ohni horelo telo tučného barana
v tom druhom tlela obyčajná burina.

Vôňa pečeného mäska sa šíri oblohou
v nebeskom chráme do oblokov.
Hospodin spolu so svojou suitou
veľmi milo sa dívali na oheň, ten Ábelov.
Čo k tomu treba viacej riecť
Ábel vedel dobre piecť.
– Načo je také plytvanie – pomyslel si Kain
najradšej by som ho zabil.-

Potom Kain vylákal Ábela na blízku čistinku. Tam ho začal hrubo osočovať, že mu nedal z toho barana pečienku. Ábel mu dal na to takúto odpoveď: „Veď sme dnes pozvaný k rodičom na obed“. Kain potom sotil Ábela, ten sa potkol o koreň a spadol hlavou na kameň. Súrodencom sa bohužiaľ, také niečo stáva, Ábela bolela buchnutá hlava. Kain sa už potom náramne preľakol, avšak jeho brat Ábel pri prevoze domov zraneniu podľahol.

Jeden svedok zhora všetko videl:
„Kain, kde je tvoj rodný brat Ábel?“

( ilustroval: Jan Luijken 1712 a Gustave Doré )

predchádzajúci článok ………. nasledujúci