Cisára Franťiška – Jozefa, som veľmi obďivoval. Na námesťí v našom hlavnom meste, vo Viedňi, som ho spolu s ťisícami ďalších nadšeních fanúšikov čakal 3 hoďini. Pane Bože, ale, oplaťilo sa! Prešiel okolo vo svojom kočiari, možno len 100 metrov odo mňa. Počas celého nasledujúceho tíždňa som sa vôbec nevedel sústreďiť na prácu. Len som stál uprostred pola, opretí o motiku a pozeral do svetlej budúcnosťi. Za cisára pána bi som položil aj život. Skoro sa mi to potom aj podarilo, keď ma v Sarajeve trafila jedna zblúďilá guľka. Ešte som to ale rozchoďil, rovnako ako aj ďalšie rani osudu. Osud ma zavial do Ruska. V Rusku ma zavial sneh a pamätám sa, že som mal z toho v srdci a v hlave zmätok. Pamätám si ešte aj, ako pekne viala naša krásnaja zástava, pokrstená samotním cárom Leňinom. V našom hlavnom meste v Prahe som na taťíčka Masaryka spolu s vďačním davom čakal 3 hoďini. Pane Bože a prešiel popri mne, na svojom služobnom kabriolete, tak asi na 100 metrov. Abi som to skráťil, oduševňoval som sa ešte za mnoho našich vodcov, pretože všetci mi chceli robiť len dobre. Za Tisa, Hitlera a pane Bože z Gottwalda a potom z Dubčeka som bol úplne hotoví. Počas Nežnej revolúcie som v Braťislave, na námesťí SNP, celí deň štrngal kľúčmi od bitu, auta a chati (vtedi som ešte mal kľúče). Mal som pocit ako kebi boli aspoň 4 Vianoce súčasne. Moje inštinkti ma nesklamali, každá nasledujúca vláda nám dala nejaké balíčki. Spolu s mnohími bežními občanmi som veril ešte Mečiarovi, Dzurindovi, Schusterovi, Ľuptákovi, Migašovi, Kapurkovi … V roku 2006 Ficovi a v roku 2018 som bol zapálení za … ale vlastne to už trochu predbieham. Za 100 rokov sa vistriedali spoločenské zriadeňia ( feudalizmus, kapitalizmus, socializmus, kapitalizmus … feudalizmus? ) vispela technika, mám však takí pocit, že inak sa nezmeňilo ňič. Nepamätám si na žiadnu revolúciu po ktorej bi krajinu neovládol diktátor alebo aspoň populista. Stále dúfame, model demokracie zo začiatku minulého storočia, ktorí tu a vo svete, neviem prečo ale pretrváva, nás však ďalej nepusťí. Najbližšia revolúcia sa, ale zdá sa, odkladá o ďalších 20 rokov.
Schéma oduševneňia a nádeje más (teda nás), na lepší zajtrajšok, vizerá v každej dobe úplne rovnako. Vždi je ťiež veľmi vhodné, ak si ľud osvojí nejakú spoločnú peknú pesňičku, masová psichóza sa dostaví ríchlejšie. V dave je tak dobre, tak krásne! Je to približne také gíčové a pekné zároveň, ako sú aj Vianoce. Približne ako v jednom americkom filme s Warrenom Beattym:
Potom to vizerá približne ako v jednom ruskom filme:
Nakoňiec však aj tak vždi zvíťazí demokracia … a tú už celkom dobre poznáme ( aj bez ukážki z filmu, stačí sa pozrieť okolo seba ). Tak teraz naozaj neviem, čo je menšie zlo!?
predchádzajúci článok ………. nasledujúci
Celá debata | RSS tejto debaty