Heslá

25. septembra 2010 23:30, Prečítané 3 542x, Viliam Kusi, HESLÁ Z LEXIKÓNU

PEGAS – Okrídlení kôň starích Grékov je ako mišlienka alebo ľudskí duch v rozlete. Grékov nekopala a nebozkala múza ale Pegas. Ak sa chcel antickí básňik dostať do višších sfér musel ho najprv Pegas silno kopnúť. ( zdroj obrázka: web )

TÁTOŠ – Tátoša majú národi žijúce na rozsiahlich stepiach strednej Ázie. Tie najlepšie kone sa pri cvale kopitami netknú zeme. Tak sa to náhodnému pozorovateľovi vo visokej, suchej tráve, naozaj zdá.

SLOVENSKÍ TÁTOŠ – Tátošov k nám priniesli Starí Maďari. Ten náš je ale vlastne kríženec ázijského tátoša a antického Pegasa. Nelieta iba ňízko nad zemou, ako rovinní tip ale lieta visoko aj cez tie najviššie hori. Nemá však krídla, spôsob lietania zostáva stále záhadou. Vieme iba toľko, že pred štartom žerie hrach alebo fazuľu. V slovenskích rozprávkach je tátoš veľmi obľúbení, má ho tam už takmer každí hlúpi Jano.

BES ( ĎAS ) – Bes znamená v litovskom jaziku strašní ( čo ho aj celkom dobre visťihuje ) a v rušťine je to víraz pre ďiabla.
Čierne postavi besov sa preháňajú na čiernich koňoch. Dlhé kaftani pri zbesilej jazde vejú ďaleko za ňimi a nie a nie ich dobehnúť. Rani ktoré hojne rozdávajú sú často, ako oňi sami, neviďiteľné ale vždi smrteľné. Keď vám besi chcú ublížiť, sú ako besní, okrem kríža ich nič nezastaví.

Nocou sa šíril, hrmot, nárek na ulici
boli to besi, ríchlo uháňajúci.
Keď niekto višiel z domu abi sa kukol
ihneď poranení bol neviďiteľnou rukou.

Besi si choďili často aj cez deň udrieť
ich samích však nebolo vôbec vidieť.
Z ich koňí, belel sa len prach na kopitách
v strachu žil ľud na mnohích deďinách.
( Povesť vrémennych let – veľmi, veľmi voľní preklad. )

Všetkích besov zahnali do horúceho pekla, kam aj nepochibne patria, údajne už prví kresťanskí vierozvestovia. Pravdepodobne to boli ale až Tatári. Z tích čias sa nám zachovalo aj úslovie o viháňaňí čerta diablom. Besov podľa opisu, veľmi pripomínajú divoké, kočovné kmene Polovcov, Kumánov ale najme starších Skítov. ( Ich pôvod je však možno úplne iní, veď všelijakích besov bolo vždi dosť. )
Besi dostali svoje miesto ( tak ako mnohé iné mitologické postavi národov severnej Európi ) aj v Tolkienovej Stredozemi, tu sa nazívajú Skirťi.
Besov mali aj Starí Gréci a Egypťania ale tí plňili úplne inú funkciu. Egyptskí Bes bol dobrí a ľuďí ochraňoval.

TROLL – Trollom sa najlepšie darí na severe Európi, narastú tam väčší a mohutnejší ako v našich končinách. Telo majú hrboľaté a zjazvené ako kôra starej vŕbi. Obsah trollovej hlavi má s bútľavou vŕbou tiež veľa spoločného. Ich šati už dávno višli z módi a často sú obrastené machom. Pri ťažkopádnej chôdzi doširoka mávajú ručiskami aj strapatou veľkou hlavou. Z diaľki pripomínajú vetrom dokmásaní hrubí strom a zblíska tiež. Náš najznámejší trollo je Ďuro Trullo.

RÁDIO – Vo štvrtok neskoro večer mám na tretom programe experimentálnu hudbu. Keď si predstavím pop music budúcnosťi vždi to znie veľmi podobne ako v Ex tempore.
Mládež sa ešte stále unáša pesňičkami, veľmi podobními, tím spred polstoročia. Mislím tie od Franka Sinatru, Beatles alebo Franťiška Krištofa Veselého. Furt je to to isté, len akurát v zelenom.
Jasne, ja viem, že tu odvtedi prešlo už pár módnich vĺn a rôznich okrajovích záležitosťí, na hudobné cunami, ktoré všetko spláchne, však stále len čakám. Nejakí Elvis Jackson v budúcnosťi teda bude asi stáť na pódiu (alebo už kde ) a zo svojho nástroja ( alebo už z čoho ) bude viludzovať pravdepodobne zvuki podobné tím čo znejú štvrtok večer z rádia. Zatiaľ si kliknem na oblúbené vikopávki z youtube.