Viliam Kusi

znovu v realiťe
Prebral som sa na ňeskutoční rámus. Veľmi podobní frontálnemu útoku ruskích Kaťuší. Do toho ňjekto dával znameňja svetlicami. Celí víhľad z okna môjho bitu, bol ňimi úplňe posjati.
– Prečo som precitol práve teraz – uvažujem – vari je už môjmu národu najhoršje?
Je to len sen alebo už skutočnosť? Ako v mrákotách viťahujem spod posťele krabicu plnú granátov. Našetril som si ich ešťe počas vojni, doslova som si ich odtŕhal od úst. So zubami, tak ako som zviknutí, ich zbavujem poisťjek. Z okna vihadzujem pár granátov, potom celú škatuľu. Svoje zubi vracjam do pohára s vodou. Pomali nadobúdam vedomje a uvedomujem si, že prežívam prvé minúti nového roku. Zdá sa, že som pri silvestrovskom programe našej televízije asi zaspal. Až teraz som si spomenul, že v krabici pod granátmi, bola uložená aj drahocenná kronika mojej odbojovej skupini. Počas vojni sme si do ňej zapisovali všetki hrďinské čini a dôležité udalosťi. Robil to vlastňe väčšinou môj zástupca poručík Břidila. Bol to penzionovaní policajt, pôvodom prjamo z Prahi, veľmi rád písal.
Odplazil som sa hňeď na ulicu. Moje auto Daewoo Tico, zaparkované pod oknom vizeralo, ako kebi pri ňom vibuchla atómová bomba. Z našej odbojovej kroniki poletovali vzduchom iba konfeti. Ťje všetki svetové vojni, totaliti a frajerki, ktoré som prežil, sa mi už, priznám sa, trošku pletú. Pokúsim sa však kroniku aspoň čjastočňe zrekonštruovať. Naša mláďež si to určiťe zaslúži.
k Berlínu vjedla dlhá, rozbitá cesta… Эх, дороги! / Oj, vi cesti!

preklad pesňički „Эх, дороги!“ do spisovnej slovenčini
_____________
založeňje a zložeňje
Mišljenki ma vedú ďaleko do minulosťi, až do krušních čjas svetovej vojni. Bíval som vtedi, rovnako ako dňes, na periférii nášho malého mesťečka, ležjaceho na šírej Podunajskej ňížiňe. Bolo to veľmi pokojné mesťečko, tak mi napadlo, že bi sme si aj mi tu mohli založiť odbojovú skupinu. Zvolal som všetkích kamarátov, ktorí mali pred penziou, do krčmički s príznačním názvom U smädného partizána. Tak asi po pjatej runďe som ich oboznámil so svojim plánom. Všetci prjaťelja už boli životom otrávení natoľko, že víhljadke na skorí koňjec v hrďinskom boji s ňeprjaťeľom, ňeveďeli odolať. Veliťeľom skupini som sa mal stať ja, pretože, vraj, ja som si to celé vimislel. Funkciu som prijal, veď najvjac skúsenosťí s bojom za vlasť, som mal jednoznačňe ja.
Najdlhšje som bojoval v 30-ročnej vojňe. Potom v 1. svetovej. Za to naše milované Rakúsko-Uhorsko a pána cisára Franťiška-Jozefa. Pri malebnej talijanskej rječke Pijava. Na Pijave, mislím, trochu zlihala stratégija a taktika. To som ale ešťe ňeorganizoval ja. Predstavťe si, že nám tam mješali do provijantu bróm. Boli sme mladí, bujarí, a talijanske djevčatá sa nám veľmi páčili. Na jednej, volala sa Gigliola, som tam ňechal obe oči. Nové mi potom spravili majstri sklári v Benátkach. Pravím okom viďím, ako cez ďalekohľad, ľavím, ako cez mikroskop. Keď pozerám oboma protézami súčasňe, viďím všetko normálňe. Taktickou chibou od našich veliťeľov bolo, že bróm na tlmeňje vášňí sme užívali iba mi, vojaci. Temperamentné talijanske ženi bróm užívať vôbec ňemuseli a podla toho sme tam, na Pijave, nakoňjec aj dopadli. Horšje, ako Baťa s drevákmi. V tích časoch bi som veru neveril, že svetové vojni sa raz budú číslovať.
Na meňe našej odbojovej skupinki sme sa zhodli ríchlo. Keďže chceme ňeprjaťeľa porjadňe priškrťiť a robiť mu dusno, buďeme sa volať Dusho. Zostávalo nám potom už iba dohodnúť sa, kto buďe náš ňeprjaťeľ. Na moju veľkú radosť, takmer všetci chceli bojovať proťi Ňemcom. Proťi Rusom bol najmä Ukrajiňec Banderas. Keď sme mu ale ňejako rukami-nohami visvetlili, že Rusi vojnu isťe vihrajú, a bol už chudák celí dobití, tak ochotňe otočil kabát o 180 °C. Pre každí prípad som Banderasa potom, samozrejme, ňeustále sledoval svojim pravím, podozrjevavím, skleňením očkom.
__________________
naši, vaši a moji Kozáci
Sovjetske vojački, mojich maďarskích partizánov, nazívali aj „naši kozáci“. Uvažoval som, prečo asi… Maršal Žukov nám všetkím daroval pravé donské koňíki, tak som si mislel, že teda preto. Potom som sa ale pozrel do Wikipédije. Mi Maďari sme vzňikli vareňím turkickích kmeňov so Slovanmi v Karpatskej kotliňe. Naši kráľi z rodu Arpádovcov mali napr. koreňe v kmeňi Chazarov. Kozáci, tí sa zase zrodili zo spojeňja turkickích kmeňov a Slovanov pri rjekach Dnester, Don a Volga. Po Ruski sú Chazari „Kazari“ z toho potom „Kazaki“. Mi Maďari teda = Kozáci. Genetika ňepusťí. A histórija ťjež ňje. Veď aj Svätopluk si nás zavolal len preto, abi sme mu pomohli v boji s Karolmanom. A spomeňťe si na naše krásne Uhorsko-Rakúsko, ťjež malo svojich skvelích husárov-„kozákov“.
doteraz na nás ruské djevčence s láskou a oduševňeňím spomínajú…


Едут-едут по Берлину наши казаки / Idú-idú po Berlíňe naši kozáci

Слова: Цезарь Солодарь / Text: Cézar Solodar
Музыка: Даниил и Дмитрий Покрасс / Hudba: Daniil a Dmitrij Pokrass

По Берлинской мостовой             Po Berlínskej dlážďenej cesťe
Кони шли на водопой.                  koňe šli sa napiť vodi (napájať).
Шли, потряхивая гривой,              Šli, potrjasajúc hrivou,
Кони-дончаки.                              donské koňíki.

Распевает верховой –                   Jazdec si pospevuje –
Эх, ребята, не впервой                 „Ech, kamaráťi, ňje je to veru po prví raz
Нам поить коней казацких            čo musíme napájať, svoje kozácke koňe
Из чужой реки.                              z cudzej rjeki.“

Казаки, казаки,                              Kozáci, kozáci
Едут, едут по Берлину                   idú, idú po Berlíňe
Наши казаки.                                naši kozáci.

Казаки, казаки,                             Kozáci, kozáci,
Едут, едут по Берлину                  idú, idú po Berlíňe
Наши казаки.                                naši kozáci.

Он коней ведёт шажком,               On veďje koňa drobním krokom,
Видит – девушку с флажком.          zbadá – djevča s vlajočkou (regulovčíčka).
И с косою под пилоткой,                S vrkočom pod pilotkou (vojenskou čjapkou so šiltom),
На углу стоит.                                 stojí na križovatke.

С тонким станом, как лоза,             Má štíhlu postavu, ako prúťik,
Синевой глядят глаза.                     modrími očami hľadí.
Не задерживай движенья –              „Nezdržuj premávku“ –
Казаку кричит.                                 kozákovi kričí.

Казаки, казаки,                                Kozáci, kozáci
Едут, едут по Берлину                    idú, idú po Berlíňe
Наши казаки.                                  naši kozáci.

Казаки, казаки,                               Kozáci, kozáci,
Едут, едут по Берлину                    idú, idú po Berlíňe
Наши казаки.                                 naši kozáci.

Задержаться он бы рад,                 Zdržal bi sa on ver rád,
Но, поймав сердитый взгляд,          zachiťil však (jej) nasrďení (nahňevaní) pohľad.
Ну-ка, рысью! – с неохотой             „No-tak, cvalom!“ – ňeochotňe
Крикнул на скаку.                            zvolal v poskoku.

Лихо конница прошла,                    Hladko (pekňe, bez problémov) jazda prešla,
А дивчина расцвела.                      ďjevča rozkvitlo (alebo sa zapírilo).
Нежный взор не по уставу              Ňežní pohľad, ňepredpisovo,
Дарит казаку.                                  pošle kozákovi.

Казаки, казаки,                               Kozáci, kozáci,
Едут, едут по Берлину                    idú, idú po Berlíňe
Наши казаки.                                  naši kozáci.

Казаки, казаки,                               Kozáci, kozáci,
Едут, едут по Берлину                    idú, idú po Berlíňe
Наши казаки.                                  naši kozáci.

По Берлинской мостовой                 Po Berlínskej hradskej (cesťe)
Снова едет верховой.                      znova ide jazdec.
Про дивчину, про землячку              O ďjevčaťi, o krajanke,
Говорит друзьям.                             hovorí prjaťeľom (druhom).

Как вернусь в родимый дом,           „Keď vráťim sa na náš rodní dom,
Как вернусь на тихий Дон,                keď vráťim sa na ťichí Don,
Синеглазую казачку                          modrookú kozáčku,
Снова встречу там.                           znovu stretňem tam.“

Казаки, казаки,                                 Kozáci, kozáci,
Едут, едут по Берлину                     idú, idú po Berlíňe
Наши казаки.                                   naši kozáci.

Казаки, казаки,                                 Kozáci, kozáci,
Едут, едут по Берлину                      idú, idú po Berlíňe
Наши казаки.                                    naši kozáci.
(v ňjektorích verzijách sú v texte drobné rozďjeli)
. Едут, едут по Берлину наши казаки
V Berlíňe sme jazďili na vozoch a bicikloch, občas sme šli aj pešo. Partizán Atila rozvinul nad Reichstágom našu zelenú zástavu. Maršal Žukov raz zobral celú moju odbojovú skupinku so sebou, na stretnuťje s anglickím generálom Bernardom Montgomerym. Boli sme naozaj veľmi poctení…

___________
pre veľkí úspech „Эх, дороги“ ešťe raz

___________________
kubáňski kozáci / казачий кубанский хор – день победы
кубанский казачий хор 2015 – pозпрягайте xлопци kоней (unharness the horses, guys – unharness your horse)

Možno ňje každí celkom presňe vje lokalizovať ruskú Kubáň. Bívalá gubernija (dnes kultúrni regijón) Kubáň/Кубань sa rozkladá na území Krasnodarského kraja a republiki Adygejsko. Čjastočňe tjež zasahuje aj do Stavropolského kraja a republiki Karačajevsko-Čerkesko.
__________________
концерт ко дню великой победы
70 лет великой победы