Príbehy a piesne Gitara a harmonika, Ako ľad, Srdce, Mladá na lásku, Pokoj Vám

25. decembra 2022 14:14, Prečítané 3 131x, Viliam Kusi, TV WORLD 1

Tri talianske speváčky mi vždy nejak splývali dohromady. Pavone, Cinquetti a Malanima. Bolo to v prvej polovici sedemdesiatych rokov. Ich pesničky dávali v rádiu ale žiadne ďalšie informácie nezazneli. V časopise Slovenka, ktorú odoberala moja mama, ani v otcových Roľníckych novinách, sa toho o troch Taliankach veľa nepísalo. Ako vizerá Gigliola Cinquetti, Nada Malanima a Rita Pavone som sa konečne dozvedel, až keď mi zaviedli internet.

Nada Malanima

Pochádza z dediny Gabbro vo vyprahnutej časti Toskánska. Ak ma internet neklame, je to neďaleko Livorna. Píšem o tom tak podrobne preto, lebo „Kuriatko z Gabbra“ je jej prezývka.

Príbeh mena: Mama Malanima sa údajne v čase tehotenstva spýtala jednej španielskej cigánky na jej názor. Tá povedala, že porodí dievčatko. Keď vyrastie, že bude veľa cestovať a bude slávne. Cigánka od takej budúcej vplyvnej rodiny, nechcela zobrať za veštenie peniaze. Stále po španielsky opakovala – nada, nada / nič, nič.

Otec, Gino Malanima, hral na klarinet.

Nadu, ako speváčku, objavil hľadač talentov nahrávacej spoločnosti RCA.

Jej pieseň z hudobného festivalu Sanremo (1969) „Ma che freddo fa“ sa držala niekoľko týždňov na samom špici hitparád v Taliansku, Španielsku a v Japonsku. Úspech mala aj v Latinskej Amerike a v iných krajinách sveta. Nada zaujala aj svojim mladým vekom.

V Sanreme 1969 vystúpila, ako úplne neznáma speváčka. Po súťaži ju už v Taliansku poznal každý. Jej pieseň nevyhrala, to sa podarilo až o dva roky neskôr.

Po prvých dvoch, tradičných a konzervatívnych, albumoch sa Nada postupne prepracovala do samého stredu stredného prúdu talianskej populárnej hudby. Vyššie menované speváčky Pavone a Cinquetti, zostali už navždy pri svojich „kantilénach“ s doprovodom orchestra. Nada je spomedzi nich najmladšia.

Una chitarra e un’armonica / Gitara a ústna harmonika (1972)

Je vagabund, tak ako ja.

Bezcieľne blúdi, presne ako ja.

Hral na gitare a ústnej harmonike.

Ja som spievala a on spieval so mnou.

Ja som spievala a on hral – varavan, varavan, blem, blem…

Boli sme len dvaja, ja a on.

Prvýkrát a potom, desať, dvadsať, sto, tisíc krát.

Všetko je za nami, krajiny a mestá.

Všade sme spievali – varavan, varavan, blem, blem…

Sú takí ľudia, ktorí sa narodia, žijú aj zomrú na jednom mieste.

A sú ľudia, ktorí chodia po svete.

Hrajú na gitare a ústnej harmonike.

Ležím v noci blízko pri ňom.

S hviezdami nad nami – varavan, varavan, blem, blem…

Nastalo svitanie a ja som sa prebudila.

Vo svojej izbe v našom dome.

Všetko to bol len sen.

Taký melancholický.

Zrútil sa mi svet.

Do očí sa mi vtisla slza.

Potom som zrazu počula našu pieseň – varavan, blem…

Z okna som videla môjho chlapca zo sna.

Stál na ulici, hral na gitare a ústnej harmonike.

Keď pozrel na mňa, vedela som, že on sníva o mne.

Varavan, varavan, blem, blem…

Nada Malanima spieva na pomoc mestu L’Aquila, zničenému zemetrasením (je rok 2009). Pieseň Ma che freddo fa / Aká studená zima je jej klasika. Nada s ňou skončila v Sanreme 1969 na piatom mieste. Teraz ju už spieva aj speváčka Marina Rei. Marina Reiová (má dlhé vlasy) na videu za Nadou Malanimovou, hrá na španielskej gitare.

„Hace Frío Ya“ je španielska verzia pesničky „Ma che freddo fa“

(poznámka: Takto ladne a moderne, ako Nada Malanima, som tancoval na diskotékach aj ja. V podstate, veľmi podobne to robil vtedy každý. Celý svet asi napodobňoval Nadu Malanimu, len sme o tom nevedeli.)

zbožňujem Madonnu

Približne pred dvadsiatimi rokmi som šiel na východ. Cesta z Bratislavy do Košíc by bola pre Rusa alebo Ukrajinca asi ako keby išiel k susedom. My to ale vnímame trochu inak. Ako riadnu štreku. Najmä keď človek ide vlakom.

Mal som vo vrecku Nokiu ale bez internetového pripojenia, samozrejme. Na novom MP3 prehrávači som mal napálené iba dva albumy „Ray of Light“ Madonny a „Let Go“ Avril Lavigne.

Nezostávalo mi teda nič iné len počúvať Madonnu, Avril Lavigne, Madonnu, Avril… a tak ďalej. Všimol som si ten rozdiel. Počúvať skladby Madonny, ako to má dokonale namixované, je balzam na dušu. Avril mám rád ale počúvať jej pesničky, viac krát za sebou, cez sluchátka, neviem. Za Zvolenom mi už naozaj veľmi trhala uši.

Vtedy som si Madonnu obľúbil. V podstate, až keď jej hviezda už začala blednúť.

Zvukové efekty na Madoninych CD musia byť perfektné. Pri koncerte aj vizuálne. Madonne nie je dané spievať srdcom a dušou. Ani širokým rozsahom hlasu. Možno preto tak prahne po technickej dokonalosti.

Srdce a duša v žiadnom umeleckom diele sa však nedá nahradiť. Madonna ale dokáže svojho poslucháča a diváka dokonale ohúriť. Myslím, že v tomto je doslova neprekonateľná. Napriek všetkým svojim hendikepom, našla spôsob, ako strhnúť na seba pozornosť. A vydržalo jej to 20 rokov. To si iste zaslúži malé uznanie. Latka, ktorú posunula výrazne hore sa bude, inej speváčke, len ťažko preskakovať.

The Power of Good-Bye / V rozlúčke je sila (videoklip)

Tvoje srdce nie je otvorené, preto musím odísť.

Kúzlo pominulo, a tak som ťa milovala!

Voľnosť prichádza, keď sa ničoho nedržíš.

Precitneš, keď sa naučíš povedať nie.

Bol si moja lekcia, ktorú som sa už naučila.

Bola som tvojou pevnosťou, a ty si ju vypálil.

Bolesť varuje, ak niečo nie je v poriadku.

Modlím sa k Bohu, aby to netrvalo dlho.

Chceš viac?

Už niet čo skúšať.

Už sa nedá nikam schovať.

Niet väčšej sily, než sila rozlúčky.

Už niet čo stratiť, už niet srdca, ktoré by si mohol rozbiť.

Niet väčšej sily, ako sila rozlúčky.

Takmer celý album „Ray of Light“ je trochu komornejši, ako predchádzajúce. Bez výraznejších talianskych „árií“. Madonna Ciccone nemení len svoje účesy ale trochu aj hudobný štýl. Ako keby sa už pripravovala na menšie pódiá. Pieseň „Ray Of Light“ ale zdá sa, funguje aj na štadióne.

Madonna vraj potom zredukovala svoje verejné vystúpenia aj z iného dôvodu. Do svojho súboru už nenašla vokalistky s menším sexepílom, ako má sama. :) Veď posúďte…

Ray Of Light / Lúč svetla (Londýn) (klip)

Čudná cukrová pena na nočnej oblohe.

Moje slzy smútku sa ponárajú pod slnko.

Sama som rýchlo zničila svoj vesmír,

volanie hromu hrozilo každému.

Mám pocit, že som práve prišla domov.

Rýchlejšie, ako letiace svetlo,

snažím sa spomenúť si, kde sa to všetko začalo.

Mám pre seba malý kúsok nebies.

Čakám tú epochu, keď Zem bude spoločná.

Cítim rýchlejšie, ako lúč svetla.

Ak odíde, bude tam niekto iný.

Cez tie nekonečné roky, mám svoj vesmír.

Mám pocit, že som práve prišla domov.

Mám pocit, že letím rýchlejšie, ako lúč svetla.

Madonna si zahrala vo viacerých filmoch. Vždy sa potom v médiách rozoberal a hodnotil jej herecký výkon. Škoda, že žiadny producent ani režisér jej neponúkol úlohu Ľadovej kráľovnej. Určite by ju zahrala s vrodenou prirodzenosťou. Aj celé to spievanie Madonny mi pripadá chladné, ako ľad.

Frozen / Ako ľad (Michigan) (klip)

Pozeráš sa len na to, čo chceš vidieť.

Život nemôže vždy byť, aký ho chceš mať.

Si chladný ako ľad, kým máš zamknuté srdce.

Zaujíma ťa iba tvoj plat.

Plytváš časom na nenávisť a sebaľútosť.

Ak neotvoríš svoje srdce, zlomí ťa to.

Chcela by som roztopiť to tvoje srdce.

My dvaja by sme boli vždy spolu, zver sa mi.

Kľúče máš vo svojich rukách.

Nemá žiadny zmysel, každého okolo obviňovať.

Veď ja som v tom rovnako.

Ak odídeš pukne mi srdce.

Vták a láska chcú lietať.

Všetka bolesť v hrudi pominie.

Zamrzneš, ak nevložíš do veci svoje srdce.

hlas Talianska

Najväčšou hviezdou v Taliansku šesťdesiatych rokov je nesporne, rodáčka z Turína, Rita Pavone. V roku 1962 sa zúčastnila festivalu ktorý hľadal mladé talenty a stala sa superstár. A to nielen v rodnom Taliansku ale aj v zahraničí. Spieva po španielsky, francúzsky, anglicky aj nemecky. Niekoľko mesiacov v roku 1964 strávila v USA. Zaspievala si s každým americkým spevákom. Áno, aj s Elvisom. Vystupovala v televíznych show.

Treba však povedať, že jej repertoár je zameraný na tínedžerov. Takže som si ani veľmi nevedel vybrať pesničku, ktorú by som chcel mať na blogu. Jednu s pekným a duchaplným textom ale má…

Rita Pavone – Cuore / Srdce (hudba znie, ako cez stetoskop)

Ty, moje srdce, viem že trpíš.

Čo môžem pre teba urobiť?

Viem srdce, si zaľúbené.

Pre nás už niet, niet mieru na svete.

Ak sa smejem a ak plačem,

ty srdce zdieľaš so mnou každú slzu.

A každý tlkot srdca.

Každý okamih lásky.

Sú s tebou moje muky,

aj moje šťastie.

Odkedy som ho stretla,

pre nás už niet pokoja.

Milujem ho, vieš?

Svet vidím len v dobrom.

Biješ vo mne, pri každej skúške,

pri každom pocite lásky.

Každý deň, to viem stále jasnejšie,

budeš veľmi trpieť.

Ach, ty moje úbohé srdce!

Moje úbohé srdce!

rodinný album

Pred filmom „La grosse pagaille“ hrala Rita už v štyroch filmoch. Tie mi trochu pripomínajú veselšiu verziu „West Side Story“. Inšpiráciou pre film „La grosse pagaille“ (The Crazy Kids of the War, 1967) bol asi Veľký flám, ktorý natočili vo Francúzsku o rok skôr. Ritinu lásku hrá Terence Hill.

mladá na lásku

Mesto Verona v Taliansku už v dvadsiatom storočí, nepatrí rodu Montekovcov ani Capuletovcov. Vládne tu rodina Cinquetti. Práve tam sa pár rokov po vojne, do zlatej kolísky, narodila malá Gigliola.

Pán Cinquetti si všimol, že jeho dcéra, ako rastie a behá po vile, rada si pospevuje. Postrehol aj jej záujem o hudbu, veď jej platil hodiny klavíra. Ale to je správne, myslel si, dievča z dobrej rodiny by malo mať aj hudobné vzdelanie.

Občas sedel len tak za masívnym písacím stolom a pozeral na fotografiu svojej rodinky. V duchu plánoval pre dcérku skvelú budúcnosť v rodinnej firme. Veď každý veľký podnikateľ, musí myslieť trochu dopredu.

Keď raz Gigliola prišla s tým, že bude spievať v San Reme, tváril sa, že nie je vôbec proti. Ba, že ju v tom ešte aj podporuje. Dobre vedel, že keby jej to zakázal, bol by pre svoju dcéru už navždy ten najhorší tato. Len nech ide na Sanremo, šestnásťročná žaba… haha, medzi najlepších spevákov v krajine. Splní si sen, narazí si dobre hubu a potom už konečne dá s tým komedianstvom naveky pokoj.

Aj po Sanreme sa otec Cinquetti snažil byť pragmatický a nad vecou. Gigliole aj úprimne zagratuloval k víťazstvu. Celý veľký debakel jeho dcéry sa len trochu odkladá. A bude ešte väčší. Veď má ísť na Eurovíziu do Dánska. Medzi najlepších spevákov Európy, šestnásťročná žaba… haha…

Tieto úvahy „padre“ Cinquetti držal v sebe ešte veľa rokov. Až potom sa zo svojich „hriešnych myšlienok“ vyspovedal pánu farárovi a jednému novinárovi.

Vo veku 16 rokov vyhrala Gigliola Cinquetti (Džiliola Činkvety) hudobný festival v Sanreme (1964) s piesňou Non ho l’età / Nie som dosť stará. S hudbou, ktorú zložil Nicola Salerno a slová napísal Mario Panzeri. Víťazstvo jej umožnilo reprezentovať Taliansko na súťaži Eurovision Song Contest v Kodani. S tou istou osvedčenou piesňou.

Ak by sa ma niekto spýtal čo som robil keď som mal 16 rokov, zrejme by som veľmi dlho rozmýšľal. Potom by som povedal – Takto narýchlo ani neviem… Gigliola Cinquetti by na podobnú otázku iste odvetila – Keď som mala 16…? Jáj, tak to som akurát vyhrala Sanremo a Eurovíziu!

Na dlhé roky sa Gigliola Cinquetti stala najmladšou víťazkou Eurovízie. Až v roku 1986 skončila na 1. mieste mladšia speváčka z Belgicka. To je ale už iný príbeh…

Z piesne „Non Ho L’eta“ ešte v tom istom pamätnom roku 1964 musela, nahrávacia spoločnosť RCA, vylisovať 3 milióny kusov platní. V slávnom rebríčku vo Veľkej Británii sa táto taliansky spievaná pieseň ocitla na prvom mieste. A to je dosť rarita. A nebolo už tej sily, ktorá by odhodlanú 16 ročnú žabu mohla zastaviť.

Gigliola sa vrátila na Eurovision Song Contest v roku 1974. Bolo to v Brightone. Zaspievala si tam pieseň s názvom Si / Áno. O niekoľko týždňov sa v Taliansku konalo referendum o povolenie rozvodu manželstva. Gigliola v texte, asi 30-krát, z duše, do celého sveta, zaspievala „si“. Vysielanie pesničky bolo v Taliansku do konania referenda, zakázané.

Gigliola Cinquetti v Brightone skončila na peknom druhom mieste. Predbehla ju vtedy s pesničkou „Waterloo“, nejaká neznáma skupina ABBA zo Švédska.

Po vyhlásení víťaznej piesne Eurovision Song Contest 1964 si ju môžeme vypočuť ešte raz. Televízne štúdiá v Kodani v sedemdesiatych rokoch zachvátil požiar. Časť archívu bola zničená, aj záznam zo súťažného vystúpenia. Zachovali sa fotografie.

Gigliola Cinquetti + „Non Ho L’eta“ v Dánsku

Mám málo rokov.

Mám málo liet, aby som ťa milovala.

Na to som veľmi mladá.

Chodiť s tebou von sama?

Asi by sme si nemali čo povedať.

Vieš to iste lepšie, ako ja.

Nechaj ma ešte chvíľku žiť.

A čakať romantickou láskou.

Ten deň raz príde, len nie teraz hneď.

Keby si chcel počkať na mňa, ten deň raz príde.

A všetka moja láska, bude patriť len tebe.

„Non ho l’età“ v Španielsku

„Non ho l’età“ v Japonsku (1993)

Už som tu písal o spievaní srdcom a dušou. V príspevkoch o Madonne a minule o Melánii Olláryovej. Tak, ako dokáže spievať, zo srdca a duše, Gigliola Cinquetti je iste svetový rekord. Viem, že boli speváčky ktoré to v mladosti vedeli tiež tak – Nana, Tereza Teng… – ale časom, po rokoch, keď boli žiadanými „stár“, táto schopnosť, predsa len, trochu vyprchala. Gigliola Cinquetti aj po polstoročí na scéne a hviezdnej kariére (každý rok mala aspoň jeden hit) vkladá do svojej práce celú svoju osobnosť stále rovnako. Inak, ako dobre a poctivo, to robiť asi ani nevie. Recept je jednoduchý – stačí mať tie správne gény. Preto bola Gigliola, zo všetkých speváčok, vždy môj miláčik (teraz, keď už nemám zuby – milášik).

„Non ho l’età“ vo Francúzsku (2008)

(poznámka: Manželom Giglioli Cinquetti je Luciano Teodoro. Majú spolu dvoch synov. Napriek tomu pani Gigliola, do dnešných dní, stále spieva – „som ešte mladá na lásku“.)

Gigliola Cinquetti – „A las puertas del cielo“ (španielska verzia „Alle porte del sole“)

Gigliola Cinquetti – „Auf der straße der sonne“ (Alle porte del sole)

Gigliola Cinquetti – „Door of the Sun“ (Alle porte del sole)

Desiate výročie v službe, oslávila Gigliola svojou najslávnejšou piesňou Alle porte del sole / Pri bránach slnka. Na začiatku roku 1974 sa držala viac, ako dva mesiace na 1. mieste talianskej hitparády. Získala aj titul – skladba roka. Vo viacerých štátoch si ju preložili do miestnych jazykov. Napr. vo Fínsku, v Belgicku, v Rumunsku… (iste aj v Čechách). Za zvláštnu melódiu sú zodpovedný: Corrado Conti, Daniele Pace, Lorenzo Pilat.

Mala som dušu

Tak jasnú a čistú

Možno zo strachu

Nikdy som sa ešte nemilovala

Hľadala som tú ulicu

Najčudnejšiu na celom svete

Prišlo to k iným

Tou istou cestou

A teraz počujem

Blízkosť tvojho tela

V tme sa ťa pýtam –

Vezmeš ma so sebou?

Pri bránach slnka

Na okraji mora

Koľkokrát v myšlienkach

Ja vzala som ťa so sebou

A v tme som snívala

O tvojich nežných rukách

Za dverami, ktoré sa otvorili

Bola jar

Pri bránach slnka

Na okraji mora

Koľkokrát v myšlienkach

Vzala som ťa so sebou

Čo hovoríš?

A čo sa stane?

Povedz mi – Hľadaj dom

Kde budeme žiť spolu

S veľkou záhradou

Niekde na oblohe

S pohľadmi detí

Maľbami lásky

Potom v myšlienkach

Nie sú to ilúzie

Je to naozaj tak

Ja letím s tebou

Pri bránach slnka

Na okraji mora

Koľkokrát v myšlienkach

Vzala som ťa so sebou

_____

Madonna vystúpila 13. júla 1985 na štadióne vo Philadelphii (vtedy to bola Filadelfia). Podujatie zorganizovali s cieľom získať financie na pomoc hladomoru v Etiópii. Koncert sa vysielal na celom svete (okrem Československa) prostredníctvom vtedy unikátneho satelitného spojenia. Pozerala sa približne tretina sveta.

(poznámka: Pomáhať je iste dobrý úmysel, máme z toho pekný pocit. Masívna potravinová pomoc Afrike zachránila spústu detí. Čierny kontinent sa teraz preľudnil. Populácia prerástla dostupné zdroje a možnosti. Veď naše deti si s tým už určite nejako poradia.)

„Ma che freddo fa“ presne tak, ako ju Nada dala na Sanreme v roku Pána 1969. Malanima mala vtedy len 15 rokov.