Viliam Kusi

Do diskusie k jednému môjmu predchádzajúcemu článku bolo napísané, že angloamerická kultúra úplne okupovala naše médiá. Musím s tým iba súhlasiť. Hudobný redaktori asi majú nejaký záujem na tom aby sa u nás dostávala do médií produkcia niektorých konkrétnych firiem. Tak prečo by pustili do vysielania aj niečo iné? U súkromných, komerčných rádií a televízií to celkom chápem a rozumiem tomu. Prečo sa takto ale správajú aj verejnoprávne médiá? Prečo zoznamujú náš národ iba s angloamerickou hudobnou kultúrou? Platíme im málo?

Možno nedospievam ten šansón… o láske
Možno nedostal som… talent ako dar
Raz dám ti pieseň… na páske
A celý život, je môj… honorár
 
Tú pieseň bude počuť… tisíc duší
Moje fotky rozchytá raz… tisíc rúk
Moja milovaná láska možno… niečo tuší
Zasmeje sa nad textom… najlepší druh
 
Aj ja raz budem veľkou… megastár
V peniazoch sa topiť, autom… uháňať
Potešíš sa, keď opustím… tento bar
A objímem ťa… aj 3 krát
 
…ako boss… aj 3 krát… ako boss… autom uháňať…
 
A zložím tú pieseň… k tvojim nohám
Práve s priateľmi… mal som zraz
Prepáč, ja zložím ti všetko… a dám
Len odpusť mi ešte… posledný raz
 
A vôbec… musím chvíľu spať 

О любви   live


„MP3“


Чиж & Co (ČIŽ & Co)  –  ruská rocková skupina. Vznikla na začiatku 1990-ych rokov. Založil ju gitarista , vokalista (spevák), autor piesní Sergej ČIGRAKOV (Сеpгей ЧИГРАКОВ), prezývaný  Чиж (Čiž = Čížik). Stal sa teda lídrom skupiny. Je autorom prevažnej väčšiny jej piesní. Narodil sa 6.2.1961 v Dzeržinsku, Gorkovská oblasť (dnes Gorkij = Nižnij Novgorod). Od 14 rokov spolu so starším bratom hral v miestnych skupinách = občas zaskakoval za niekoho z miestnych hudobníkov. Absolvoval hudobnú školu a hudobné učilište. „Orazil sa“ v skupine  ГПД (GPD) – Группа продлённного дня – Skupina predĺženého dňa (zodpovedá to našej niekdajšej školskej družine – po vyučovaní). Skupina GPD hrala vtedy hard – rock.

V lete 1989 sa sťahuje do Charkova, kam ho pozvali pracovať ako dočasný hudobník rovnomennej skupiny GPD. V tom čase sa charkovská GPD rozdeľuje na dve skupiny . Číž zostáva v tej, ktorá si hovorí  Разные люди / Rozliční ľudia. Nahrávajú niekoľko albumov. Jedným z nich je  Буги – Харьков / Bugy – Charkov.  Album obsahuje 6 Čížových piesní. Album si však získal popularitu až po niekoľkých rokoch. Medzitým nahrali nové hity  Хочу чаю – Chcem čaj, Дорогуша –  Drahý/ Drahá , Ассоль – Assoľ  (Dievčenské meno, snáď z románu Alexandra Grina Alyje parusa = Nachové plachty). Čížova popularita narastá.

1993 – S podporou „učiteľa, guru“ ruského rock´- and – rollu Borisa Grebenščikova odchádza do Sankt Peterburgu , kde nahráva svoj sólový album Чиж / Čiž. Keďže v tom čase nemal vlastnú skupinu, pri nahrávani mu pomáhali viacerí petrohradskí hudobníci.

1993 / 1994 – Prelom roku sa niesol v znamení niekoľkých vystúpení v peterburgských kluboch so skupinou hudobníkov, do ktorej patria Alexej Romaňuk a už nebohý Alexander Kondraškin. Obaja boli členmi skupiny Číž & Co. Nadšený úspechom peterburgského publika sa 1. mája 1994 Číž natrvalo sťahuje do Sankt Peterburgu. O mesiac skupina  dostáva svoju stálu zostavu. Alexej Romaňuk, basová gitara, prišiel zo skupiny  Петля Нестерова / Slučka Nesterova. Michail Vladimirov, gitara, zo skupiny Мифы / Mýty. Vladimir Chanutin , bicie. V tejto zostave nahrali debutový album z koncertu „Live“. V tom istom roku (1994) vydávajú svoj štúdiový album Перекрёсток / Križovatka

1995 – Skupina siaha na vrchol svojej popularity. Album „Greatest Hits“ bol nahratý naživo na vystúpení v septembri 1995 v Dome kultúry Jubilejnyj v Peterburgu. V tom istom roku vychádza sólový album gitaristu Michaila Vladimirova Иалиновые берега / Malinové brehy. Vychádza album О любви / O láske (väčšinou verzie menej známych autorov). Ocitá sa tu aj „poloanarchistická“ pieseň  Вот пуля просвистела / Hľa guľka zasvišťala. Skutočnými hitmi sa však stali piesne O.K. a
О любви.     (zdroj)

O láske vo filme Бедная Саша – Úbohá Saša   (pieseň tu nie je celá)


oficiálne stránky skupiny Číž a spol.

Autorom piesne O láske nie je Sergej (Číž) Čigrakov, ako sa možno mnohý domnievajú ale, celkom výnimočne, Oleg Tarasov. Spoluautorom článku je Drahoslav Mika.