Viliam Kusi

Meresjev a E.T. ma trochu hnevajú.

Prvími riadkami bi som sa chcel ospravedlniť, že dávam svoj aktuálni článok až teraz pred polnocou. Ráno ma zobuďil kamarát Attila, že ideme kosiť trávu. Poctivo sme kosili aj v tej horúčave až do popoludnia. Robím to veľmi rád. Kosím asi tak rád ako napr. Forrest Gump v tom známom filme. Alebo trávňikár v ďalšom americkom filme s názvom Trávňikár. Ak ste to náhodou nevideli, tak ten trávňikár z filmu, pred experimentom so zvíšeňím IQ, tiež rád kosil trávu. Z oboch tích trávňikárov mi je Forrest oveľa simpatickejší. On tiež bojoval, aj keď, samozrejme, v úplne inej vojne.
Po práci sme už ale s Attilom, šli oslavovať. V krčme sa zišlo ešte pár odbojárov z našej skupini, tak sme si trochu zaspomínali. Stále ma ešte oslovujú „kapitán“ ako kedisi. Ako veliteľ som zapisoval naše hrdinské čini do kroniki. Bohužiaľ zachovala sa z nej (mojim malím nedopatreňím) iba jeďiná stránka. Všetko je teda vitrhnuté nielen z kontextu ale aj z tej našej spomínanej kroniki. Kroniku som písal tak, ako sme tu, na Podunajskej ňížine, v tom čase rozprávali. Ornamenti na okraji stránok som pri skenovaňí vinechal. Aj tak už boli trochu obhorené.

– Kronika bola bohato ilustrovaná. Na nákrese kráčam vedľa odbojára E.T.-ho.

– Hrďinské čini odbojovej skupini boli inšpiráciou pre mnohích umelcov. Ja som ten fešní partizán na kraji.

– Zachovalo sa aj pár záberov našej odbojovej kameramanki, scenáristki a režisérki Bielikovej.
Nakoniec som všetkích postrieľal…