Viliam Kusi

Moja mama a sestra sa stále hádali, že kto je náš najlepší spevák. Gott či Matuška? Mne to bolo jasné, je to Václav Neckář. V našom rádiu neúnavne vyspevoval samé chytľavé melódie. „Mydlový princ“ potom ešte „Nie som gladiátor“ a podobne. Keď sa objavil v televízore, vždy tam robil nejaké šašoviny. Spieval aj s Helenkou Vondráčkovou a Martou Kubišovou. V mojom svete to boli najväčšie hviezdy. V našom starom kine na dedine som videl film „Šíleně smutná princezna“. Treba ešte viac argumentov za Vaška…?

O veľa rokov neskôr, chodil som už do posledného ročníka základnej školy, ma sestra volala na Neckářov koncert. V kultúrnom dome blízkeho mesta. Trochu som sa divil, že si na mňa spomenula ale bola to ponuka aká sa neodmieta. Sestra chodila na gymnázium a v sále kulturáku som sedel vedľa jej fakt veľmi obéznej spolužiačky. Vôbec mi to nevadilo, v tom čase sa mi pohodlne sedelo aj na polovici stoličky. Sústredil som sa teda na ten koncert, ani jednu pesničku som nepoznal.

Spevák, ktorý v televízii stále „skotačil“, teraz stál na mieste a spieval jak o dušu. Skupina Bacily hrala, ako keby to malo byť naposledy. Hosťujuci Otakar Petřina „jakbysmet“. Bol to „nářez“. Tak som vlastne objavil, že sú dvaja Václavovia Neckářovia, jeden v našich médiách – druhý na koncerte a na LP platniach. 

meteor 

„jsem“ 

Hej, pane zajíci (Cannes 1968) – Marta Kubišová, Helena Vondráčková, Václav Neckář, skupina Golden Kids bola v 1970 zakázaná 

„singt“: Helena Vondráčková, Marta Kubišová, Václav Neckář (skupina Golden Kids, 1969, text: Joachim Relin)

Hey, bitte bleibt mal stehen!

No, lass uns weiter gehen.

Hey, ich zeig` euch die Stadt.

Die so viel Schönes für Verliebte grad hat.

Wir fallen da auch nicht rein.

Dass werdet ihr bereuen.

Du machst das grade so

bei jeder andern, darum sagen wir no!

No no no no no no no

hey hey hey hey hey hey hey

No no no no no no no

hey

No no no no

No, heut` das kennt man schon

Das hat man nun davon

Hey nur ein kleiner Flirt

No, denn wir haben so viel von dir gehört.

Hey, das ist Rederei

No, du bist Keiner treu

Du machst das grade so

bei jeder andern, darum sagen wir no!

No no no no no no no

hey hey hey hey hey hey hey

No no no no no no no

hey

No no no no

Hey, das ist Rederei

No, du bist Keiner treu

Du machst das grade so

bei jeder andern, darum sagen wir no!

La la la la la la…

poznámka: Ak niekto pozná lepší album na svete, ako Planetárium a Príbehy, piesne, balady 1, 2, napíšte mi to, prosím, do komentov. Na to by som sa veľmi rád pozrel (a vypočul). 

_____

„the future“

(bez komentára) 

Vráť mi moju noc bez spánku.

Môj zrkadlový labyrint, môj tajný život.

Je tu prázdno, nezostal mi už nikto, koho by som mohol mučiť.

Daj mi absolútnu moc nad každou žijúcou dušou.

A lahni si vedľa mňa, bejby! To je rozkaz!

Daj mi drogy a brutálny sex. Vezmi posledný strom,

ktorý ešte zostal na zemi a napchaj ho do veľkej diery svojej kultúry.

Vráť mi Berlínsky múr. Vráť mi môjho Stalina a svätého Pavla.

Videl som budúcnosť, bratia a sestry! Je to masakra!

Veci sa rozletia do všetkých smerov, nezostane nič.

Nič čo poznáš! 

Strašná Hirošima sveta, prekročila náš prah.

Prevrátila celý náš duchovný poriadok.

Z tej strany ma nezavetríš, nikdy ma nespoznáš.

Som tvoj malý Žid, ten čo napísal Bibliu.

Videl som vzostup a pád mnohých národov.

Počul som ich príbeh, počul som ich nárek.

Láska je asi jediný spôsob, ako prežiť.

Zrúti sa celý zastaralý západný svet.

Vybuchne tvoj osobný život.

Budú lietať prízraky, budú horieť cesty.

A beloch bude tancovať…

Uvidíš svoju ženu visieť hore nohami, so spadnutými šatami.

A všetci tí mizerní, mrňaví básnici pôjdu práve okolo.

Recitujú verše, ako Charlie Manson.

Hovoria – Kajaj sa! Lutuj! Kajaj sa! Lutuj!…

Ale čo to, sakra, znamená?!

_____

Pesničku v podaní Saše Kapustiny mám už na svojom blogu v jednom článku, tu – úplne na konci. Myslím ale, že si zaslúži ešte aj krátky príspevok. 

Narodila sa v meste Jaroslavľ, teraz býva v Moskve. Napriek mladému veku má už za sebou, na svojom youtube kanáli, bohatú históriu. Má viac ako milión followerov. Je teda jasné, že svojim divákom a poslucháčom má čo ponúknuť. Stovky cover verzií pesničiek a veľa piesní vlastnej tvorby. Niektoré si natočila, zrežírovala a postrihala, ako videoklip. Bez pomoci kamarátok by to vraj ale nešlo. 

Saša Kapustina vysiela, približne 2x za týždeň, v priamom prenose, svoj program. Je veľmi obľúbený, spieva a hrá na želanie sledovačov.

Na internete používa prezývku „Kvašenaja“. Je to zároveň aj jej umelecké meno. Prečo práve Kvašenaja o tom som, napriek všetkej snahe, na celom webe nenašiel žiadnu zmienku. Zostane to pre mňa asi už navždy záhada. 

úplne prvé video (spred 9 rokov) 

„Reset“ – pesnička rappera Kravca 

ťažké začiatky

z vlastnej tvorby (7 rokov staré) 

zbor (2021)

koncert 

uličný stream Saši Kapustiny (22. 4.22)

stream (teraz)

_____

Françoise Hardy
zdroj

Narodila sa vraj počas bombardovania Paríža. Meno Hardy má po mame. Má aj otca ale pán Étienne Dillard bol ženatý. Mama pracovala ako účtovníčka a zostala slobodnou matkou. Otec bol riaditeľom továrne na výrobu mechanických počítacích strojov, pokladní. 

Mama sa malej Françoise rada zbavovala, dávala ju starým rodičom. Nevedno prečo ale tí sa k nej nesprávali veľmi priateľsky. Najmä zo starej mamy mávala nočné mory. V dospelosti potom Françoise Hardy nedokázala skladať iné len melancholické piesne.

Otec, aj keď neochotne, Françoise finančne podporoval. Platil jej kláštornú školu a letné pobyty v Rakúsku. Každé letné prázdniny trávila s jednou rodinou, ktorá bývala na dedine pri Innsbrucku. Cestovala do Rakúska vždy sama bez doprovodu Orient Expressom. Mama ju tam posielala pod zámienkou, aby sa dievča učilo cudzí jazyk. Tak sa stalo, že Françoise Hardy úplne plynule hovorí tirolským nárečím. 

Z reality ťažkého života, bez citov, sa utiekala ku knihám, rada čítala. Keď si kúpili rádio, nastalo pre Françoise šťastné obdobie, hotové hody. Raz krútila gombíkom na rádiu a natrafila na vysielanie stanice Radio Luxembourg. Zoznámila sa s piesňami Elvisa Presleyho, Roya Orbisona a iných hviezd popovej monokultúry (neskôr aj stereokultúry). 

Spoznala jedného dosť zvláštneho chlapca z ich ulice. Stali sa kamarátmi. Bol len o niekoľko mesiacov starší a úplný blázon do hudby. Volal sa Jean-Philippe Smet. Neskôr si zmenil meno na Johnny Hallyday.

Pred svojimi šestnástimi narodeninami sa mladá Françoise hádzala o zem, že chce gitaru. Nakoniec jej ju teda rodiča kúpili. O dva roky neskôr sa platne s pesničkami, ktoré zložila, zaspievala a zahrala na svojej gitare, predávali na celom svete, od USA po Japonsko, v miliónových nákladoch.

Na začiatku roku 1962 nahrala 4 pesničky pre rozhlas a neskôr jej vydali aj prví singel. Časopis „Salut les amis / Ahoj kamaráti“ o nej uverejnil článok. Na sérii fotografií je Francoise v ich malom byte. S poličkou na knihy, s poličkou na platne a rádiom. Bol to vlastne vtedy celý jej svet.

Na Françoise oceňujem úprimnosť, prirodzenosť, inteligenciu. Chová sa zdržanlivo, nesmelo. Je to výnimočná žena a veľmi dobre sa na ňu pozerá. Filmový producenti sa snažili ukazovať ju vo filmoch. Ako herečka mala svoje limity – nikto nie je úplne dokonalý.

„Všetci chlapci a dievčatá“ 1962 je prvá pieseň, ktorú mala na platni. Z toho singlu sa do konca roka predalo, len vo Francúzsku, takmer milión kusov. 

Všetci chlapci a dievčatá v mojom veku,

chodia po uliciach vo dvojici.

Všetci chlapci a dievčatá v mojom veku,

poznajú čo je šťastie.

Zoči voči a ruka v ruke.

Ich láska nemá obavy z budúcnosti.

Len ja som, ako za trest,

sama v uliciach a nemilovaná.

Som sama, pretože mňa nikto neľúbi.

Moje dni a noci sú stále rovnaké.

Bez radosti a plné nepríjemností.

Nik nešepká do môjho ucha – „mám ťa rád“.

Všetci chlapci a dievčatá v mojom veku,

plánujú spolu budúcnosť.

Všetci chlapci a dievčatá v mojom veku

už dobre vedia, čo chcú.

Len ja tu chodím nemilovaná.

Len moje dni a noci sú stále rovnaké.

Chlapci a dievčatá v mojich rokoch –

teraz už viem komu patrí láska.

Ako chlapci a dievčatá v mojich rokoch,

želám si nech príde ten deň.

Mám oči len pre neho a on len pre mňa.

Mám ruku v jeho ruke.

A budem mať v srdci nepokoj.

Áno, ale ja budem zajtra zase sama,

pretože mňa nemá nikto rád.

„Mademoiselle“ Hardy sa prvýkrát objavila v televízii 6. februára 1962. Zaspievala pieseň s názvom La fille avec toi / To dievča s tebou. V televíznom programe, vysielanom na vtedy jedinom kanáli RTF, vidíme, že Françoise charizma nechýba. Má 18 rokov a jej hviezda vyletela rovno hore. 

Hmm, hmm, áno, áno.

V jeden večer som sa trochu nudila.

Myslela som na teba,

chcela som vrátiť ten čas.

Chodila som na miestach,

kam sme chodili spolu.

Bol si to ty, koho som tam videla.

Och, mala som hneď odísť.

Ale už si ma zbadal.

A bolo pekné, to dievča s tebou!

Ako si jej to povedal –

že som tvoja stará známa?

Zostala som len krátko.

Bola som veľmi smutná.

Stále som ťa ešte milovala.

Pre teba som však už nič neznamenala.

A bolo pekné, to dievča s tebou!

Ako si jej to povedal –

že si ma kedysi poznal?

Hmm, hmm, áno, áno.

Vo filme „Čo je nové, mačička?“ z roku 1965 s hviezdnym obsadením, Françoise Hardy nemohla chýbať.

françoise hardy – toľko krásnych vecí…

Aj keby som pustila tvoju ruku,

bez toho, aby som stihla povedať

„Uvidíme sa zajtra“,

nič nepreruší naše puto.

Aj keby som odišla, pretrhla väzby,

láska je silnejšia ako ľútosť.

Láska, ktorá rozbúcha naše srdce,

túto bolesť pohltí.

Premeňme olovo na zlato,

je toľko krásnych vecí v živote.

Na konci tunela uvidíme dúhu.

A znova rozkvitne orgován,

veľa krásnych vecí máme ešte pred sebou.

A keď sa pozriem z druhého brehu,

čokoľvek sa ti stane,

budem s tebou,

ako kedysi.

Priestor, ktorý spája nebo a zem,

ukrýva veľa tajomstiev.

Ako hmla zahaľujúca úsvit,

je toľko krásnych vecí, ktoré nepoznáme.

Viera, ktorá rúca hory,

spraví babie leto v tvojej duši.

Mysli na to, keď zaspávaš,

láska je silnejšia, ako smrť.

Čas, ktorý spája nebo a zem,

ukrýva to najkrajšie z tajomstiev.

Mysli na to, keď zaspávaš,

láska je silnejšia, ako smrť.

_____

dodatok (4.11.2023) 

Hej, pane zajíci (1968) – Marta Kubišová, Helena Vondráčková, Václav Neckář (skupina Golden Kids) hudba: Bohuslav Ondráček

Hej, tak už prestaň!

Nie, len poďme pekne ďalej

Hej, ukážem ti mesto

Je tu toľko krásnych miest pre zamilovaných

Ani my to nenapadne

To budeš ľutovať

Robíš to tak

so všetkými dievčatami, preto ti hovorím nie!

Nie nie nie nie nie nie nie nie

hej hej hej hej hej hej hej

Nie nie nie nie nie nie nie nie

hej

Nie nie nie nie

Nie, dnes to už viem

To je to, čo sa teraz stane

Hej, len malý flirt

Nie, dosť som o tebe počula 

Hej, to sa hovorí? 

Nie, nie, nevieš mať nikoho rád 

Presne tak to robíš 

so všetkými ostatnými babami, preto ti hovoríme nie!

Nie nie nie nie nie nie nie nie

V hej hej hej hej hej hej hej

Nie nie nie nie nie nie nie nie

hej

Nie nie nie nie

Hej, to sa o mne hovorí? 

Nie, nie, nevieš mať nikoho rád 

Presne tak to robíš 

so všetkými ostatnými babami, preto ti hovoríme nie!

La la la la la la…