Pred desiatimi rokmi som si dal na blog prvú pesničku. Myslím, že aj to môže byť dôvod na oslavu…
Marianne Faithfull (1946) je anglická speváčka, skladateľka a herečka. Získala cenu „World Arts Award“ za celoživotné dielo. Je uvedená na zozname „10 najväčších žien rokenrolu“.
Jej mama bola dcérou uhorského šľachtica Artura Wolfganga Rittera von Sacher-Masocha. Bývali v Budapešti, ale po rozpade Rakúsko-Uhorska sa presťahovali ďalej na západ. Marianne Faithfull sa narodila v Londýne. Svoju kariéru začala účasťou na búrlivom večierku skupiny Rolling Stones (1964). Približne o deväť mesiacov porodila syna Nicholasa. Mick Jagger jej napísal peknú pesničku „As Tears Go By“. Nasledovali ďalšie a všetky boli na špici Britskej hitparády. Marianne sa stala medzinárodnou hviezdou. Mnohí mi to iste dosvedčia, že v 60-tych rokoch bola slávna aj u nás v Československu.
Niekoľko rokov mala veľmi romantický a vtedy dosť medializovaný vzťah s Mickom Jaggerom. Hrala vo viacerých filmoch. Vo filme „Dievča na motocykli“ (1968) hrala s Alanom Delonom. Vo filme „Meno nezabudnem“ povedala pamätnú vetu, ktorou sa zapísala do histórie: “Get out of here, you fucking bastard!”. V 70-tych rokoch mala krehká Marianne, bohužiaľ, osobné problémy. Bola anorektička a závislá od heroínu. Také niečo bolo však v tom čase medzi hudobníkmi na západe v podstate doslova v móde.
Od drog a alkoholu sa Marianne zmenil hlas. Na chraplák tzv. „whisky soaked“. K jej skladbám o sociálnych problémoch sa to možno aj celkom hodilo, mne sa veľmi nepáči. Precítené pesničky zo začiatku kariéry tak potom vyznievali trochu čudne. Keby som mal ale vymyslieť do tej doby v Anglicku speváčku, vyzerala by a žila by presne tak, ako Marianne Faithfullová.
Porodila na začiatku kariéry, keď mala len 18 rokov. Aj so svojim synom žila 4 roky s najžiadanejšim mládencom na planéte. Myslím, že žiadna iná to s Mickom Jaggerom tak dlho nevydržala. Keď mala 19, bola už super-hviezda. Teraz sú nadávky vo filme v móde, prvé neslušné slovo na striebornom plátne však povedala práve ona. To jej už nikto nezoberie. Nie je to veru obyčajná žena. Klobúk dole, Marianne…
Dobré aj zlé život prináša. S odstupom času je pre mňa každá jej pesnička ako slza. Taká čo lieči.
viac o Marianne Faithfull tu v článku na blogu
Pieseň MARIANNE FAITHFULL – LETNÁ NOC (Summer Nights) má, ako sa aj patrí, veľmi sentimentálny text
Zima je preč, dlho som na to čakala. Na letné noci, keď je vo vzduchu čaro. Iné ma ani nezaujíma. Všetko, na čom mi záleží je to, že si tu so mnou. V letnú noc. Je malá kaviareň, kde môžeme počúvať hudbu. Sú tam tlmené svetlá, vhodné miesto pre milencov. Tam ma budeš silno držať a hovoriť mi: Naša láska bude vždy takáto krásna. V letnú noc. Na konci dňa môžeme ísť dole do zátoky. Spolu ruka v ruke, prejdeme sa po piesku. V letnú noc. V našej malej kaviarni, budeme tancovať až do rána. A vieme, že naša láska je tu navždy, že bude večná. Keď zasvieti mesiac, vidím, si celý môj. V letnú noc. V tú letnú noc.
MICHELLE ANDRADE
Michelle Andrade je ukrajinská speváčka, herečka a televízna moderátorka. Spieva v španielčine, ukrajinčine, ruštine, angličtine a portugalčine. Narodila sa v Bolívijskom meste Cochabamba 1996. Rodina sa neskôr objavila v Santa Cruz de la Sierra. Je to najväčšie mesto Bolívie. Podľa starších údajov tam žije viac ako 3 mil. ľudí. V súčasnosti má iste už viac obyvateľov ako Slovensko. Takéto dáta sa v južnej Amerike menia rýchlo.
Mama speváčky (Svetlana) pochádza z Ukrajiny, otec (Mário) je Bolívijčan. Občania Bolívie sú v priemerne na 97% potomkovia pôvodných Inkov. Od detstva mala Michelle rada hudbu, venovala sa rytmickej gymnastike, volejbalu a tancu.
V roku 2010 zúrila svetová hospodárska kríza. Na Bolíviu asi dosť doľahla, keď si Andradeovci mysleli, že na Ukrajine im bude lepšie. Presťahovali sa do Kyjeva. Naša hrdinka mala 13 rokov. Jej dvaja starší bratia, na rozdiel od Michelle, sú blondiaci. Jeden zostal v Bolívii, druhý žije v Číne. Michelle chodila na lýceum, kde dokonale zvládla ruštinu a ukrajinčinu. V hudobnej škole sa učila hrať na klavír a spievať. Potom šla na Kyjevský inštitút hudby, fakultu popového spevu.
Popularitu zažila prvýkrát, keď sa zúčastnila ukrajinskej show X-Factor (2013). Podarilo sa jej prespievať až do finále. Vďaka tomu sa stretla so skladateľom Alexejom Potapenkom (zvaným Potap), ktorý jej ponúkol spoluprácu.
Michelle Andrade prvýkrát vystúpila na veľkom pódiu s už osvedčenou skupinou Mozgi. Názov ich spoločnej skladby je Amor. Táto pieseň má tri verzie, ruskú, španielsko-anglickú a španielsko-anglicko-ruskú. Michelle pekne spieva aj tancuje, je veľmi milá a úprimná. Texty si píše sama. Nie je slávna len tak pre nič za nič.
Veľa vecí ešte zažila Michelle po prvý raz, až prišiel čas na to najdôležitejšie. Prvý album bol veľmi úspešný, všetky pesničky sa stali hitmi. Je len začínajúca speváčka, ale má pri sebe početný tím profesionálov, ktorý by jej závideli aj tie najväčšie „hviezdy“. Video k piesňam režíruje Alan Badoev. Ukrajinský showbiznis šliape na plné obrátky. viac
Michelle mi najčastejšie, cez sluchátka, šepká do uší pesničku HASTA LA VISTA (Zbohom)
Zmenila by som všetko, len teba nechcem. Moji priatelia mi povedali – skonči to. Ja som sa do teba ale zúfalo zamilovala. Kde mám to v sebe nájsť, aby som ti to niekedy povedala. Keď neviem čo robiť, začnem tancovať. Možno potom nájdem silu, zabudnúť navždy. Tvoj zápach a chuť. Už sa nebojím. Hasta la Vista! Veľmi rýchlo ťa zabudnem. Hasta la Vista! Zostať s tebou je ako vražda. Čo robíš, Michelle? Prestaň už! Koľko takých „hastalavistov“ bude ešte v živote? Hasta la Vista! Stále som ako očarená. Koľkokrát som sa už pokúšala spáliť mosty, vždy si ma priviedol k sebe späť. Keď neviem čo robiť, začnem tancovať. Hasta la Vista!
DIEŤA AFRODITY
Tentokrát sa Afrodita ukázala ako humánna bohyňa a adoptovala si nie jedno, ako by sa zdalo z názvu blogu, ale až tri deti, troch synov. Ich mená znejú Demis Roussos (spev a basy), Vangelis Papatanasiu (skladateľ a klávesové nástroje) a Lucas Sideras (bicie). A tak v štýle „three in one“ koncom 60. rokov minulého storočia vzniká grécka rocková skupina vyššie uvedeného názvu.
Na jar 1968 sa stáva po celej Európe populárnym šláger tejto skupiny Rain and Tears / Dážď a slzy / Vrochí kai dákria. Po nej nasleduje niekoľko ďalších úspešných piesní. Skutočnú slávu a uznanie im však priniesol konceptuálny album z roku 1971, ktorý vznikol pod dojmami Zjavenia Jána Bohoslovca v štýle progresívneho rocku.
Apokalypsa Sv. Jána. Príprava albumu začala ešte roku 1970. Hlavným autorom hudby sa stal Vangelis Papatanasiu. Práca bola veľmi náročná a Vangelis prestal koncertovať so skupinou Dieťa Afrodity. Prvý svoj sólový album vydáva Demis Roussos a začína ním vlastnú kariéru. Takže v dobe vydania Apokalypsy bola už skupina fakticky rozpadnutá. Ako perličku uvediem, že album veľmi vysoko ocenil surrealistický maliar Salvadore Dalí.
Trio sa teda rozišlo a každý sa vydal po vlastnej ceste. Aj keď zriedkavo, ale predsa sa len schádzali a vypracovali niekoľko spoločných projektov. Demis Roussos so svojim „sladkým“ hlasom dobýjal srdcia svojich priaznivcov. Na mnohých jeho pesničkách sa ako autor piesní a hráč na klávesové nástroje podieľal Vangelis Papatanasiu. Lucas Sideras sa dal na vedeckú dráhu a dlho vyučoval antickú literatúru na Sorbone. Papatanasiu pod umeleckým menom Vangelis sa začal venovať žánru elektronickej hudby. Za hudobný sprievod k anglickému filmu Chariots of Fire (Ohnivé vozy) získal Oskara za Najlepší originálny soundtrack. viac viac
(o skupine Dieťa Afrodity napísal Drahoslav Mika)
JE 5 HODÍN (It’s Five O’Clock) Aphrodite’s Child
(veľmi voľný preklad) Hodín je päť a ja opäť, ulicami chodím len vpred. Myšlienky víria hneď, potom tiež a viac ich niet. Tá moja myseľ, vracia sa späť do dobrých dávnych liet. Je ťažké uveriť, že to som ja vo výklade v tom veľkom skle. Je ťažké uveriť, že pre mňa vo výhľade, ešte cesta môže byť. Hodín je päť a ja opäť, cez ulice chodím vpred. Len deň mám rád, bez prázdnych viet, čaká ma kamarát. To je tak, žiadny brak, nie opak, všetko hrá, do karát. Je ťažké uveriť, že to som ja vo výklade v tom veľkom zrkadle. Je ťažké uveriť, že pre mňa vo výhľade, ešte cesta môže byť. Hodín je päť ja opäť, ulicami chodím len vpred. Len deň mám rád, bez prázdnych viet, čaká kamarát. Po noci príde deň, zjaví sa tieň, jediný spoločník môj a rodný brat.
Celá debata | RSS tejto debaty