Čo s tým má láska, Gitara plače, Láska je modrá a levanduľová, Navždy, Heľenine oči

9. januára 2023 20:29, Prečítané 3 121x, Viliam Kusi, TV WORLD 1

Pochádza z malej osady v grófstve Durham, na severovýchode Anglicka (ešte severnejšie od Yorkshiru). Žije tam na farme spolu s rodičmi a dvomi mladšími súrodencami. S bratom a sestrou. Pomáha rodičom a pri tom si spieva. Skladá aj vlastné piesne. Na rovinu, mňa zatiaľ, poviem to tak, neoslovili.

„America’s Got Talent“ 2018, zlatý „buzzer“

Courtney Hadwin (12) v „The Voice Kids“ – Veľká Británia 2017

vystúpenia Courtney Hadwin v Americkom talente

Courtney Hadwin – „What’s Love Got To Do With It“ (pieseň Tiny Turnerovej)

gitara plače

ukrajinská ľudová pieseň

„Плакуча гітара„

Keď sa húpe vánok, rybník spí,

na brehy sadla veľavravná tíš.

Niekde hrala plačúca gitara,

dievča tam uzrelo jar.

Prečo ma tu nechávaš?

Samú necháš nad rybníkom

a nikdy si na mňa už nespomenieš.

S druhou privítaš jar.

Neplač, nebuď smutné, dievča.

Neplač, nebuď smutné, nevzlykaj.

V čase, keď kvitne kalina,

spoznáš ho v pokojný večer.

A prišla dlho očakávaná chvíľa

a prišiel dlho očakávaný čas…

Dievča čaká v kaline,

ale milého niet.

Niet, niet a nikdy nepríde.

Taký je osud dievčat.

Musíš vedieť, ako milovať chlapcov

a ako veriť ich slovám!

láska je modrá

Love Is Blue – anglický text napísal Bryan Blackburn. K farbe – modrá, červená, zelená… je vždy priradený nejaký duševný stav – smútok, žiarlivosť, nostalgia… spev: Marty Robbins (video: pocta herečke Veronice Lake)

Modrá, modrá, môj svet je modrý

Modrý je môj svet, keď som bez teba

Šedý, šedý, môj život je šedý

Chladné je moje srdce, keď si odišla

Červená, červená, moje oči sú červené

Plačem za tebou v mojej posteli a sám

Zelená, zelená – moje žiarlivé srdce

Pochyboval som a teraz som bez teba

Keď sme sa stretli, svietilo jasné slnko

Potom láska zomrela, dúha je preč

Čierna, čierna, noci, ktoré som spoznal

Túžim po tebe, tak stratený a sám

Preč, preč, láska, ktorú sme poznali

Modrá je môj svet, keď som bez teba.

„Láska v modrom“ je iste dobrá už tak, ako je. Dirigent Paul Mauriat vo svojej orchestrálnej úprave zvýraznil hudobné motívy, hĺbku a šírku melódie, skladba celkovo vyznieva – „farebnejšie“. Myslím, že z pozoruhodnej – nesmrteľnou ju urobil práve Paul Mauriat.

V kultúrnych krajinách sa rozhlas a televízia, k tejto piesni pravidelne vracia. Šancu spoznať ju, tak má každá generácia.

Takto sa to všetko začalo. Hudbu zložil André Popp a slová napísal Pierre Cour. Po prvý raz sme pieseň mohli počuť (keby sme tam boli) vo Viedni po francúzsky. Vo francúzskom jazyku je text viac o chuti, v angličtine je viac o farbách.

Vicky Leandros – „L’amour est bleu“, Eurovision Song Contest 1967. Vicky reprezentuje Luxembursko. Jedným z úradných jazykov je tam francúzština.

Sladká, sladká, láska je sladká.

Sladký je môj život, môj život, v tvojom náručí.

Sladká, sladká, láska je sladká.

Sladký je môj život, môj život blízko teba.

Modrá, modrá, láska je modrá.

Kolísa moje srdce, moje milujúce srdce.

Modrá, modrá láska je modrá.

Modrá, ako keď sa nebo hrá v tvojich očiach.

Ako voda, ako tečúca voda.

Moje srdce beží za tvojou láskou.

Šedá, šedá, láska je šedá.

Plače moje srdce, keď odchádzaš.

Šedá, šedá, obloha je šedá.

Keď si preč, padá dážď.

Vietor, vietor stená.

Plače vietor, keď odchádzaš.

Vietor, prekliaty vietor.

Plače moje srdce, keď si preč.

Ako voda, ako tečúca voda.

Moje srdce beží za tvojou láskou.

Modrá, modrá, láska je modrá.

Keď sa vrátiš, obloha je modrá.

Modrá modrá láska je modrá.

Láska je modrá, keď ma vezmeš za ruku.

Bláznivá, šialená, láska je šialená.

Šialená, ako ty a šialená, ako ja.

Modrá, modrá, láska je modrá.

Láska je modrá, keď som tvoj.

Láska je modrá, keď sme spolu.

nigel hess

Pochádza z grófstva Somerset na západnom pobreží Anglicka. Štúdium hudby – Cambridgeská univerzita. Pôsobil, ako skladateľ a dirigent v televízii, divadle a filme. Skomponoval množstvo partitúr pre americké a britské televízne produkcie. Bol dvorným skladateľom „Royal Shakespeare Company“. Najradšej spolupracuje s huslistom Joshua Bellom a s „Royal Philharmonic Orchestra“. Zložil samozrejme aj veľa koncertnej hudby.

Nigel Hess – Ladies in Lavender, husle: Joshua Bell (orchester)

Maigret

Wycliffe

Veľtrh márnosti

interview

navždy

Moja sestra je odomňa o pár rokov staršia. Keď ale máte približne 8 – 9, zdá sa vám, že váš o niekoľko liet starší súrodenec je od vás starší a múdrejší, aspoň o takých 30.

Sestra bola v podstate už hotová pubertiačka. Prejavilo sa to okrem iného tak, že nad písacim stolom mala na nástenke obrázky známych hercov a populárnych spevákov. Napr. Belmonda, Alana Delona, Toma Jonesa, Karla Zicha, Gotta, Demisa Roussosa…

Mala ich tam, pravdaže, oveľa viac, na iných si teraz už nespomínam. Myslím, že ešte Bob Frídl tam bol, ale možno sa mi to iba marí… Niektoré fotografie z nástenky mojej sestry však vidím, ako keby to bolo len včera. Demis Roussos tam visel v takom veľmi čudnom oblečení. Veľmi podobnom nočnej košeli mojej mamky, v ktorej občas ráno chodila po dome. Tak to mi bolo naozaj čudné, ako môže niekto chodiť normálne v nočnej košeli aj cez deň a na verejnosti. Ešte k tomu chlap… a v ženskom „pyžame“…

Veľmi som v tom čase túžil mať magnetofón. Televízor som bral už ako úplne samozrejmú vec. Televízor sme si kúpili, keď som mal nejakých 5 rokov. Tesla Lotos. My na južnom Slovensku sme mali ešte aj tú výhodu, že sme mali v podstate dva programy, pretože sme chytali aj televíziu zo susedného Maďarska.

Rádio nám doma hučalo celý deň, tam bola však často len vážna hudba alebo ľudovky. Nejakú vychytenú pesničku pustili iba občas v relácii „Pozor, zákruta!“ alebo v sobotu v „Maratóne“. Anglické a americké hity vtedy spravidla prespievali naši československí interpreti a rozhlas vysielal potom len tie ich verzie. Takže originálnu anglicky spievanú pesničku v tom čase našinec počul len zriedka. Keď ste ale mali magnetofón, tak ste si nahrali pesničku, akú ste chceli, a mohli si ju pustiť hoci aj 10- krát za sebou.

Videl (a počul) som to u kamaráta Joža. Jožo síce tiež nemal magnetofón, ale jeho starší bratia áno. Ani neviem, čo som vtedy Jožovi závidel viac, tých starších bratov alebo ten magnetofón. U kamaráta Joža mali prídavný reproduktor aj zvonka na dome. V kuchyni si pustili magnetofón a na dvore ste počúvali napr. „Bylo léto horké léto“alebo „Na čerešniach boli sme“. Najčastejšie ale „Gyöngyhajú lány“ v podaní skupiny Omega.

Ani som netušil, že môj veľký sen sa mi tak skoro splní. Jedného krásneho dňa pred Vianocami mi mama povedala, že si teda kúpime ten magnetofón, ale musím rozbiť prasiatko. To prasiatko bolo myslené iba symbolicky, prasiatko som ja nikdy nemal. Peniaze som si ukladal do kasičky v tvare glóbusu. A ten sa dal hockedy otvoriť a peniaze z neho vybrať. To bol taký malý nedostatok mojej kasičky, v prasiatku by som mal tých peňazí určite viac.

Kdeže už bol vtedy, pred Vianocami, môj zárobok z Veľkej noci! Odvtedy už boli v našej dedine aj hody, a pri tej príležitosti z nej dosť ubudlo. Lístok na kolotoč bol za 2 koruny a na húsenkovú dráhu celých 5 korún. Dostal som k hodom aj dotáciu od starých rodičov, ale potreboval som si nakúpiť aj nejaké tie pištoľky na kapsle, píšťalky, gumičky do praku a iné potrebné náčinie, ktoré sa bežne inde nepredávalo.

Takže som hneď otvoril glóbus a bolo tam 143 korún a 75 halierov. Boli to vtedy moje celoživotné úspory. Mal by som o celých 15 korún viac, pretože taksa pri šibačke bola 20 korún. Pekná papierová dvadsaťkorunáčka so Žižkom, žiadne drobáky. Na jednom mieste však, kde som bol šibať, u mojej spolužiačky, som dostal len 5 korún. Poctivo som tam pritom vyšibal všetko, čo malo sukňu, spolužiačku, jej sestru, mamku aj babku. Bol som z toho vtedy dosť nešťastný.

Na druhý deň mama šla kúpiť vytúžený magnetofón do blízkeho mesta. Stál niečo cez 3 tisíc korún. Teda mama doložila k mojim prachom ešte asi 3 tisícky. To bolo vtedy oveľa viac, ako priemerný mesačný zárobok. Mama priniesla kotúčový magnetogón Tesla B4. Tiež celá žiarila od šťastia, keď ho opatrne položila na stôl.

Vyzeralo to, ako malý kufrík. Malo to aj takú rukoväť ako kufrík, takže sa aj podobne mohol nosiť po ulici. Bol ale, samozrejme, iba na sieť, nie na baterky. Mal dve záznamové stopy, na každej strane pásky. Keď sa kotúč otočil, tak sa dalo nahrávať na ďalšie dve stopy. Tri rýchlosti posuvu pásky. Tú najnižšiu som nikdy nepoužíval, zdal sa mi pri nej zvuk už trochu nekvalitný. Ak by ste ale nahrávali na najpomalšom posuve pásky a na všetky 4 stopy tak jeden kotúč by hral aj celý deň.

Na počudovanie moja sestra sa potom tvárila, ako keby magnetofón patril jej. Sestra pritom neprispela na jeho kúpu ani jedinou korunou. Celé dni len vysedávala pri rádiu a lovila pesničky. Našťastie ju to bavilo iba dva týždne, potom o magnetofón už neprejavovala prakticky žiadny záujem. Len si púšťala ten jeden kotúč, čo si nahrala.

Potom som si už mohol nahrávať ja, rozprávky a rozhlasové hry (pre mládež v sobotu). Nahrával som si aj pesničky, ale len naše, mne by vtedy a v tom veku ani nenapadlo nahrať si nejakú anglickú vec. Veď aj načo, keď som tomu nerozumel. Neskôr to bolo práve opačne, nahrával som si len zahraničné anglické a vtedy leteli aj francúzske a talianske.

No a konečne som sa dostal k tomu, prečo toto vlastne píšem. Sestra si nahrala a stále púšťala aj piesne „It’s 5 O Clock“, „Forever And Ever“ a ďalšie v podaní Demisa Roussosa. Tie pesničky sa mi riadne vrezali do uší, ale nevedel som o čom to je. Aj keď angličtina doteraz nebola na našich školách povinná, prekladať anglický text, je v súčasnosti iste asi ako nosiť vodu do mora. Tie voľné preklady som si teda robil, samozrejme, len pre seba.

Forever and Ever / Navždy a naveky

„Forever and ever“ v Bratislave

Navždy a naveky, navždy a naveky, bude tvoja tvár,

vo mne svietiť jak slnko ráno svieti nám.

Navždy a naveky, navždy a naveky, budeš už moja jar,

na konci dúhy si tento song, zaspievam.

Zveziem sa ďaleko, za fantáziu,

za ten sen prejdem hoc celú Afriku, ba aj Áziu.

Navždy a naveky, navždy a naveky budeš môj sen,

moja symfónia, moja najmilšia z tém.

Navždy a naveky, navždy a naveky stále a bezpečne,

pôjdem len za tebou už asi večne.

Zveziem sa ďaleko, za fantáziu,

za ten sen prejdem hoc celú Afriku, ba aj Áziu.

Navždy a naveky, navždy a naveky bude tvoja tvár,

vo mne svietiť jak slnko ráno svieti nám.

Navždy a naveky, navždy a naveky stále a bezpečne,

za tebou pôjdem, už asi večne.

Mamy Blue (Pieseň nie je Demisova pôvodná. „Mamy blue“ zaspievalo asi 50 najlepších spevákov. Takže aj Demis.)

Artemios (Demis) Roussos (Alexandria 1946 – Atény 2015) spevák a basgitarista. Po Suezskej krízi Roussosovci v roku 1956 z Egypta odišli. Do Grécka. Koncom šesťdesiatych rokov grécka armáda uskutočnila vojenský prevrat. Demis sa presťahoval do Paríža. V polovici osemdesiatych rokov teroristi uniesli lietadlo spolu s Demisom. Celý týždeň strávil, ako rukojemník. Pred tridsiatimi rokmi bola Bratislava z Demisia Roussosa tiež úplne unesená. (trochu viac o Demisovi tu)

Demis Roussos – celý koncert (Bratislava 1991)

modlitba za Ukrajinu na gitare

Dmytro Mišyn učí hru na gitaru. Na portáli „youtube“ má svoj kanál. Viac, ako 60 tisíc odberateľov, svedčí o tom, že svojou gitarou má čo povedať.

„Дмитро Мішин – Боже, Великий, Єдиний!“

_____

Courtney Hadwin, live z garáže počas pandémie – „sign of the times“ (cover)

„what’s love got to do with it“ (ešte jeden „cover“)

Pochop, že dotyk tvojej ruky,

núti môj pulz reagovať.

Je to len vzrušenie zo stretnutia chlapca s dievčaťom.

Protiklady sa vraj priťahujú.

Je to len fyzické.

Je to logické.

Ignorujme, že to znamená viac než –

oh, oh.

Čo s tým má láska?

Čo je to láska, ak nie emócia získaná pod rukou?

Čo s tým má láska?

Kto potrebuje k tomu srdce, keď srdce sa môže zlámať?

Môže sa ti zdať, že som zmätená,

keď si blízko mňa.

Ak mám nábeh vyzerať omámene, niekde som to čítala,

mám na to dôvod.

Má to aj svoj názov.

Existuje fráza, ktorá sa na to hodí.

Ale, už z akéhokoľvek dôvodu mi robíš –

oh, oh,

čo s tým má láska?

Čo je to láska, ak nie emócia spod ruky?

Čo s tým má spoločné láska?

Kto tu už potrebuje srdce, keď srdce sa ľahko poláme?

Huh, šup!

Nabrala som nový smer.

Ale musím priznať,

premýšľala som o ochrane.

Desí ma, ako sa cítim.

Hoh, oh!

Čo s tým má spoločné láska?

Čo je to láska, ak nie emócia z druhej ruky?

Čo s tým má láska spoločné?

Kto už dnes potrebuje srdce, keď to môže byť zlomené?

Mám s tým čo robiť.

Čo je láska, ak nie sladká staromódna predstava?

Čo s tým má láska?

Kto už potrebuje srdce, keď srdce môže byť zlomené?

Musím to robiť –

huh.

Mám k tomu čo povedať.

(Čo je to láska, ak nie emócia z druhej ruky?)

Čo s tým má spoločné láska?

Kto potrebuje srdce, keď srdce môže byť zlomené?

Čo je vlastne láska?

(Ooh, óóh)

Treba to robiť.

Čo je láska?

(Emócia spod ruky?)

Musím to robiť –

huh.

Tiež mám s tým čo do činenia.

(Čo je to láska, ak nie emócia z druhej ruky?)

Čo s tým má láska?

Kto už dnes k tomu potrebuje srdce, veď srdce sa poláme?

„плакуча гітара – гурт made In ukraine“

„love Is blue“ (láska je čierno-biela, video: film „city lights“ 1931)

ten istý film – iný „saundtrack“ (ukážka z filmu je kolorovaná ale zabudli ju nadabovať)

pár slov k tejto Vicky Leandros

Narodila sa v Grécku na ostrove Korfu. Volala sa Vasiliki Papathanasiou. V deckom veku sa s rodičmi presťahovala do Nemecka. Tam začala spievať. Na Eurovízii v r. 1967 vo Viedni, skončila na 4. mieste. Bolo to 8. apríla. O dva týždne neskôr grécka armáda uskutočnila vojenský prevrat.

Ak by to grécky „čierny“ plukovníci stihli skôr, ešte pred súťažou, Vicky by sa umiestnila určite lepšie. Nevadí… po puči v Aténach sa dvihla nad Európou obrovská vlna solidarity. Gréci boli, jednoducho, v móde. Vicky Leandros vtedy práve stála na doske, stačilo len viezť sa s tou vlnou a šikovne surfovať. Zrejme, od tých čias sa hovorí – šťastie praje pripraveným.

O niekoľko rokov neskôr, Vicky už Eurovíziu vyhrala. S pesničkou „Après Toi“. „L’amour est bleu“ aj „Après Toi“ sa stali svetovými hitmi. Predala sa neuveriteľná spústa platní. Údajne 55 miliónov. Piesne boli preložené do dvadsiatich jazykov. Z toho Vicky ich zaspievala ôsmimi. Priznávam, to cunami úspechu môže byť, do značnej miery, celkom zaslúžené. Veď…v podstate, poznáte krajšiu francúzsku pesničku, ako „L’amour est bleu“ a „Après toi“?

Vicky Leandros dostala vyznamenanie, za zásluhy, v Grécku aj v Luxembursku. Získala aj hlasy voličov v Pireu (prístavné predmestie Atén), ako politička. Moju priazeň sa jej, napriek všetkej snahe, bohužiaľ, nepodarilo získať. Nemôžem za to, slávnu speváčku populárnej hudby si predstavujem trošku inak.

(poznámka: Mozog muža sympatickú ženu hneď vyzlieka. Deje sa to automaticky, približne, ako vo filme „Vrchní, prchni!“. Nedá sa to zastaviť ani ovládať. Preto si muž nikdy nevšimne, aké šaty má žena oblečené. On ich jednoducho nevníma, nevidí. Naopak, prítomnosť škaredej a falošnej ženy, muž pociťuje, ako keby mu niekto nakvapkal na mozog citrón. Prepáč Vicky, pri všetkej úcte, teda tak sme my…! Hovorím to s vedomím, že ja sa iste tiež mnohým nepáčim. Ako je to v opačnom garde, ako reaguje kompjuter v ženskej hlave na krásnych, bohatých, úspešných a slávnych mužov, naozaj netuším.)

Vicky Leandros – Après toi / Po tebe (Eurovision Song Contest, 1. miesto, Edinburg 1972, súťaží zase v drese Luxemburska.)