Viliam Kusi

Teraz aňi ňevjem kam bi som Grigorija Lepsa zaraďil. Začínal so šansónom a na webe sú popísané aj ďalšie žánre, ku ktorím inklinoval. Mňe sa ale zdá, že stále si spjeva, len to svoje a rovnako Lepsovski. Napadlo mi prirovňaňje s Oliverom Dragojevičom alebo s mužom obdarením veľkím hlasom, Tomom Jonesom. Každé prirovnaňje jasneže trochu kríva. V každom […]

Do diskusie k jednému môjmu predchádzajúcemu článku bolo napísané, že angloamerická kultúra úplne okupovala naše médiá. Musím s tým iba súhlasiť. Hudobný redaktori asi majú nejaký záujem na tom aby sa u nás dostávala do médií produkcia niektorých konkrétnych firiem. Tak prečo by pustili do vysielania aj niečo iné? U súkromných, komerčných rádií […]

Bernadett Gábor (Betty), speváčka skupiny Desperádo, sa narodila 15. júna 1980 v Debrecíne. Vyrastala na dedinke Hajdúnánaš. Jej otec sa tiež zaoberal hudbou. Bernadetta chodila na základnú školu so zameraním na spev a hudbu. Počas štúdia na gymnáziu, navštevovala súkromné hodiny hudby v meste Nireďháza.

Michel Polnareff sa naroďil 3. júla 1944 v meste Nérac na juhozápade Francúzska. Jeho mamka bola taňečňica, otec ako hudobňík spolupracoval aj s Edith Piaf. Takže Michel hrá na klavír od svojich 4 rokov. Ňeskôr aj na gitare. Keď mal 20, mal pocit, že sa doma v roďiňe udusí. Odišjel. Za svoje úspori si kúpil gitaru. Celé dňi potom sedel na ňekoňečních schodoch […]

Joni Mitchell som mal na kazeťe. Potom aj napálenú na CD. A to je na veži, trochu iná kvalitka zvuku, ako mi tu teraz iďe z notebooku. Both Sides Now ale, keď mi občas príďe na um, tak ju v ušjach a v predstave, vždi počujem tak, ako znela kedisi dávno pradávno z nášho starého rádija… A teraz som si pri ňej spomenul ťjež na jednu blogerku…

Európa je, podľa môjho názoru, rozdelená na dve polovice. Na severnú a južnú. Nemám teraz na mysli ekonomiku, ale, samozrejme, oblasť hudby. Tak poriadne rozparádiť to dokážu asi len Taliani, Španieli. Na sladké melódie Demisa Roussosa by hádam dokázal zatancovať svoj známy tanec Sirtaki aj Grék Zorba. Melodické Juhoslovanské piesne poznáme aj u nás.

Chcel by som sa vždy držať predlohy. Použiť tie isté slová, vety. Tak aby príbeh piesne bol presne taký ako ho chceli mať jej autori. V preklade piesne je však dovolené použiť aj úplne iné slová a súvyslosti. Tá pieseň môže byť aj úplne o inom, ako to napísal textár originálu. Túto možnosť som teraz využil…

HOĎ SVIŠŤOM: Kto do ťeba chlebom, ti do ňeho svišťom. DOKTORKA QUINNOVÁ: Paňi doktorka pracovala chvíľu v slovenskom zdravotňíctve, potom ale odišla radšej lječiť na Ďivokí západ.

– Po zdražeňí potravín už ňje sme krajinou lacních rožkov ale iba lacních Jožkov. – Odsudzujem každého blázna, ktorí zúfalo až nepríčetňe strjeľa okolo seba zo samopalu … ale v podstaťe, viem ho pochopiť…

– Medzi celebritami na Pereši pri Košicjach je pes Kusaj až na 3. mjesťe. – Prečo sa ten sitkom v jednej televízii volá „Kuťil s.r.o.“ keď domáci majster sa po slovenski povje „ezermešter“?